reforiem k systematickým zmenám v mnohých oblastiach. Uviedla to vo svojej správe o stave demokracie v 27 bývalých komunistických a transformujúcich sa krajinách americká nezisková organizácia Freedom House. V rámci hodnotenia nových demokracií sa SR umiestnila v prvej skupine konsolidovaných demokracií na piatom mieste pred Litvou, Lotyšskom a Českom. Najlepšie je hodnotené Poľsko nasledované Slovinskom, Estónskom a Maďarskom. Posledné priečky rebríčka nových demokracií obsadili v skupine konsolidovaných autoritárskych režimov Kazachstan, Uzbekistan, Bielorusko a Turkménsko.
Slovensko si polepšilo oproti minuloročnému hodnoteniu v kategórii občianska spoločnosť a k miernemu zhoršeniu došlo kategórii nezávislé médiá. Úspešné prístupové rokovania s EÚ nasledovali na Slovensku po období demokratickej konsolidácie a krajina sa prejavila ako politicky zrelá napriek tomu, že sa vo vládnej koalícii v roku 2003 skomplikovali vzťahy a časté konflikty odčerpávali čas i energiu vedúcich predstaviteľov strán. V dôsledku toho sa oslabila dôvera medzi stranami v koalícii a zaznamenal sa i pokles v podpore vládnych strán (hlavne Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie) i pokles dôveryhodnosti vládneho kabinetu vo verejnosti. Vyplývalo to z nesplnenia očakávaní verejnosti, že sa prejavia pozitívne zmeny a z nepriaznivých dopadov nepopulárnych reforiem i z konfliktov v koalícii.
K reformným výsledkom Dzurindovej vlády patrí, že v roku 2001 schválil parlament viaceré demokratické ústavné zmeny. Kľúčovou politickou udalosťou v roku 2002 boli parlamentné voľby, po ktorých vznikla nová koaličná vláda vedená M. Dzurindom. Nový kabinet prisľúbil pokračovať v reformách, čo prinieslo Slovensku oficiálne pozvanie na vstup do NATO a EÚ.
Podľa mnohých expertov sa občianska spoločnosť na Slovensku prejavuje ako jedna z najdynamickejších v strednej Európe, uvádza správa Freedom House zverejnená na internete. Vláda začala viac vnímať činnosť mimovládnych organizácií, ktoré tiež znepokojili spory v koalícii.
V časti o médiách sa správa zaoberá nezákonným odpočúvaním novinárov z redakcie denníka SME Slovenskou informačnou službou, čo zhoršilo hodnotenie nezávislosti médií na Slovensku oproti predchádzajúcemu obdobiu. Správa sa zmieňuje o dvoch prípadoch súdnych sporov, v ktorých podľa verdiktu súdov dve periodiká musia vyplatiť veľkú finančnú náhradu Ivanovi Lexovi, čo môže byť pre ne likvidačným krokom.
V časti o korupcii sa správa zmieňuje o tom, že táto téma bola na Slovensku v roku 2003 jednou z najviac diskutovaných oblastí. Vláda začala uskutočňovať komplex protikorupčných opatrení vrátane vytvorenia špecializovaného protikorupčného oddelenia na Úrade vlády a vypracovala špecifickú legislatívu pre boj s korupciou. Polícia odhalila viacero prípadov korupcie veľkého rozsahu. Podľa štatistiky vyšetrovacie orgány vyšetrovali v prvom polroku 2003 pre podozrenie z korupcie 87 osôb, z ktorých usvedčili 28. Materiál konštatuje, že relatívne malý počet registrovaných prípadov korupcie poukazuje na malú efektívnosť presadzovania práva v tejto oblasti. Podľa správy výsledky výskumov verejnej mienky ukazujú, že Slováci považujú korupciu za veľmi rozšírenú najmä v zdravotníctve, súdnictve, polícii, na ministerstvách, colniciach a v školstve. Slovenské obyvateľstvo považuje korupciu za štvrtý najvážnejší sociálny problém za nedostatočnou životnou úrovňou, nezamestnanosťou a zlým zdravotníckym zabezpečením. Napriek tomu väčšina Slovákov priznáva, že sami sa na týchto praktikách podieľajú, keď si tak môžu zabezpečiť nejaké výhody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
