príležitostí - až do septembra - sa k téme ešte vrátiť. To, čo zdržanie neznesie, sú výčiny Zajacovho politického patróna Pavla Ruska. Týždenne sa pripomína novými kreáciami a odbavovať tieto eskapády argumentom, že idú eurovoľby, je nemiestne zľahčovanie.
Celonárodné pobúrenie zdvihlo v Rakúsku Ruskovo vyhlásenie, že chceme dostavať dva bloky atómky v Mochovciach (JEMO). Keby to oznámil v interview pre domáce médiá, tak sa vec dá hodnotiť ako prešľap, nedopatrenie. Rusko však neodolal nutkaniu verejne strašiť priamo cez rakúsky rozhlas, čo je absolútne neospravedlniteľné. Rakúsko je posadnuté protijadrovou psychózou, ktorá je predmetom akéhosi nadstraníckeho spoločenského konsenzu. Od pamätného referenda, ktoré v polovici 80-tych rokov rozhodlo o neuvedení do prevádzky jednej atómky a zároveň aj zákaze výstavby v budúcnosti, je protinukleárne vyznanie rysom rakúskej národnej povahy. Cirkusy okolo českého Temelína (napr. blokády hraničných priechodov) v nedávnej minulosti boli také hlučné, že sa nedali prepočuť ani na Slovensku. Odstavenie Jaslovských Bohuníc, ktoré Ján Figeľ nedávno označil za "najbolestnejší kompromis prístupových rokovaní", si presadila v Bruseli výlučne Viedeň ako výslovnú podmienku súhlasu s integráciou SR. Rok sa vtedy viedli úporné rokovania (ktorých výsledok dnes Fico s Ruskom spochybňujú). Rakúšania sú skrátka atómovým jadrom zaťažení a je vecou základnej empatie, že aj politik s úplne odlišným pohľadom a opačnými úmyslami to rešpektuje.
Úlet ministra nemá žiadne normálne vysvetlenie. Ak teda vynecháme predvolebnú kampaň, v ktorej tento motív kandidátom ANO sotva pomôže. Aj keby bolo rozhodnutie o dostavbe tretieho a štvrtého bloku JEMO už hotovou vecou, racionálny postup by bol jediný - otvoriť tému diskrétne v bilaterálnej rovine. Hoci agenda je v kompetencii slovenskej vlády, je to vždy citlivá medzinárodná otázka, desaťkrát vtedy, ak ide o spriatelený štát EÚ, s ktorým chceme pestovať dobré vzťahy. Slovenské ambície sú však ešte vyššie - z Rakúska chceme pritiahnuť kapitál a investície, rozrobených či v štádiu zvažovania je niekoľko spoločných projektov (napr. rýchlodráha Bratislava - Viedeň, privatizácia bratislavského letiska Schwechatom, zóna Bratislava - Viedeň - Györ a pod.). Stačí jediný pohľad na rakúsko-české vzťahy, ťažko poškodené Temelínom, aby bolo jasné, akú paseku Rusko napáchal. Nezávisle na tom, či z dvoch extra reaktorov napokon čosi bude. Rusko totiž Rakúšanom avizoval, že oni sú vlastne vzduch, my si urobíme aj tak po svojom. To nie je prejav národnej hrdosti či sebavedomia, ale sprostá arogancia a necitlivosť, ktorá kašle na city susedov. Je to asi rovnaké, akoby nejaký rakúsky politik do slovenských (českých) médií povedal, že budú žiadať zrušenie Benešových dekrétov.
Ruskov výrok by bol neprijateľný, aj keby už existovalo nejaké politické rozhodnutie. Toho však niet; zatiaľ je zhoda len na tom, že prípadný nadobúdateľ Slovenských elektrární, ktorých privatizácia finišuje, by azda mohol dostavať dva mochovské bloky, ale - za vlastné. Mikloš sa už nechal počuť, že ani štátna záruka neprichádza do úvahy. Toto je zatiaľ len súkromný názor ministra financií, politický názor celej vlády však predstavuje rozhodnutie, ktorým odmietla Ruskovu požiadavku, aby dostavba Mochoviec bola podmienkou privatizačnej zmluvy. Ruskovi teda chýba nielen diplomatické minimum, ale aj politický mandát na provokovanie rakúskeho suseda.
Nového majiteľa 66 percent akcií SE nemusí vôbec zaujímať 20 miliárd, ktoré štát už vrazil do JEMO. Slobodne môže rozhodnúť o "nedostavbe". Zaujímavé ale je, že podmienka dokončenia jadrovky, ktorú forsíroval Rusko, by medzinárodný tender na privatizáciu SE zúžila na fakticky dvoch uchádzačov. Traja totiž jasne hovoria, že o JEMO nemajú záujem. A jeden z tých dvoch, ktorý deklaruje úmysel JEMO dokončiť, je český štátny monopol ČEZ. V pražských politických i novinárskych kruhoch už pritom dávno letí fáma (?), že vypadnutie ČR (ktoré bolo hlavným favoritom) zo súťaže o Hyundai má pozadie v ponuke, ktorú dostal Rusko pri svojej prvej návšteve Prahy (ešte pred cestou do Soulu): My pustíme Hyundai a vy nám dáte elektrárne. Rusko sa v rozhovore s autorom tohto textu zaprisahal, že je to absolútny nezmysel. Presvedčivejšie by ale bolo, keby tak okato nefavorizoval uchádzača, ktorý prejavuje záujem o privatizáciu vrátane dokončenia JEMO.
Pavol Rusko hýri aktivitou a jeho ministerský prejav je navonok príťažlivý. Otázniky sa však kopia nad pohnútkami mnohých jeho krokov (a zákonnosťou - viď Lipšicovu analýzu utajovania investičných stimulov). Pochybnosti sú o to väčšie, že za každou - zdanlivo - hlúposťou sa dajú čítať nejaké pohnútky, ktoré sa ťažko dajú nazvať verejnoprospešnými.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
