Námet využili dvakrát
Dnes sa budeme venovať desaťzlotovej bankovke, ktorá krátke obdobie obiehala aj na našom území. Na lícnej strane dominuje alegorický motív, s podobným sa stretneme pri vyšších nomináloch. Alegória vzdelanosti a umenia je farebne ladená do žltohnedá až modrozelená. Strana rubu je výtvarne riešená podobne ako lícna strana. Postavy na rube symbolizujú priemysel, hospodárstvo a moreplavbu. S podobným námetom na oboch stranách platidla sa stretávame iba zriedkavo. Námet na rube je vo väčšine prípadov iný, ako na lícnej strane. Desaťzlotovka na snímke je výnimkou, na obidvoch stranách sú znázornené alegorické postavy. Námet na snímke sa páčil, námet sa na platidlách objavil dvakrát.
Ak sa stretnete s platidlom s dátumom 20. 7. 1926, ide o prvé vydanie. Tento námet bol použitý opäť, bankovku druhej emisie môžeme ľahko identifikovať podľa dátumu 20.7.1929. V poli nepotlačených bielych kupónov je umiestnená figurálna vodotlač. Na vydaniach z roku 1926 môžeme identifikovať dva typy figurálnej vodotlače. Na nepotlačnom kupóne je vo forme vodotlače umiestnený portrét Boleslava Chrabrého. Je obklopený letopočtami (992-1025). Druhý variant z roku 1926 má namiesto letopočtov umiestnenú pri portréte iba veľkosť nominálnej hodnoty "10Zt", podobne ako bankovka vzoru 1929. Vzor 1929 má iba jedinú zberateľskú variantu.
Boleslav I. Chrabrý sa stal poľským kniežaťom po smrti svojho otca roku 992. Po smrti českého kniežaťa Boleslava II. využil Boleslav I. Chrabrý chaos ktorý vládol okolo postu kniežaťa. V rokoch 1003-1004 sa stal českým kniežaťom. V roku 1024 bol korunovaný za prvého poľského kráľa. Ak si bankovky pozornejšie všimneme zistíme, že vývoj bankoviek je úzko spätý s históriou. Na platidlách sa objavujú osobnosti, ktoré mali dôležitú úlohu v dejinách. Papierové platidlá aj nechtiac odrážajú spoločensko-politickú situáciu, ktorá vládne v krajine počas ich platnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
