kedykoľvek predtým. V marci venovala zvláštna príloha viacerých nemeckých denníkov k lipskému knižnému veľtrhu Slovensku celú jednu novinovú stranu, pričom treba osobitne oceniť, že autor, rakúsky novinár Balduin Winter pozná nielen Bratislavu, ale aj opačný koniec krajiny. Pozornosť totiž venoval aj Pentapolitane, združeniu piatich východoslovenských miest, ako aj Bardejovským kúpeľom.
Nemecký čitateľ sa teda dozvie, že prvá zmienka o nich pochádza z r. 1247, že tu pobudol Jozef II., Napoleonova manželka, ruský cár Alexander I. aj cisárovná Alžbeta, populárna Sisi. Tú pripomína pomník v kúpeľnom parku, ktorý z iniciatívy niekoľkých uhorských kniežat odhalili pred vyše storočím, r. 1903, päť rokov po atentáte na cisárovnu. Mohlo by byť azda čosi na rečiach o tom, že cisárovná a istý uhorský gróf atď...? Nášho autora však osobitne zaujali premeny, aké pomník v toku dejín podstúpil. Aj našinec má o nich, zdá sa, sotva potuchu.
Ofenzíva Brusilovovej armády na jeseň 1914 zapríčinila, že kúpele vyhoreli, soche však neublížila. Hoci Sisi pochádzala z neobľúbeného rodu Habsburgovcov, jej pomník prežil i založenie ČSR o štyri roky neskôr. Ktorýsi znalec miestnej histórie vraj tvrdil, že je to v skutočnosti manželka bohatého židovského bankára z Budapešti, ktorá si tu kurírovala žlčové kamene. Ibaže o dvadsať rokov neskôr, vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo na Slovensku r. 1939, bola už táto verzia nanajvýš nežiadúca. Medzičasom si však návštevníci na pomník zvykli, a tak podľa českého exilového spisovateľa Otu Filipa ktorýsi historik z Bratislavy v ňom uzrel "ideál árijskej slovenskej ženy". Pravda, ani tento výklad nadlho neobstál. A tak sa ruským osloboditeľom údajne nahovorilo, že ide o ich cárovnú Katarínu II., keď prišli k moci komunisti, stala sa zas socha pomníkom židovky a partizánky menom Sára Rothensteinová.
Ibaže Stalinov antisemitizmus opätovne vyžadoval zmeniť jej totožnosť. Chvalabohu, marxleninskí historici prišli vraj na to, že Alžbeta bola vlastne emancipovaná žena, ktorá opustila reakčných Habsburgovcov a v Bardejove sa zblížila so slovenským ľudom (konkrétne, podľa povesti, so statným drevorubačom, ktorý vraj po celý čas netušil, s kým má do činenia).
Toľko rakúsky novinár či skôr jeho český informant O. Filip (mimochodom, pred niekoľkými rokmi ho usvedčili, že medzi disidentmi, neskôr emigrantmi pôsobil ako špiceľ tzv. Štátnej bezpečnosti). Je síce pravda, že z podstavca na Alžbetinom pomníku v Bardejovských kúpeľoch na desaťročia zmizol nápis, ktorý by prezradil, o koho ide, zato väčšina tvrdení, aj keď, pripusťme, občas pôvabných, patrí do ríše výmyslov.
Tak či onak, nemáme veľa dôvodov nadchýnať sa kultom údajne očarujúcej rakúskej cisárovny. Práve Sisi sa totiž výdatne pričinila o rakúsko-uhorské vyrovnanie, po ktorom nasledovala éra tuhej, ba brutálnej maďarizácie. Ako vieme, trvala až do konca prvej svetovej vojny, do zániku vlády Habsburgovcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
