roľnícke, či sedliacka vojna. Povstanie najviac postihovalo južnejšie oblasti bývalého Uhorska, ale aj Sedmohradsko, Zemplín, Užskú stolicu a okrajovo sa dotýkalo aj východoslovenských stolíc, ako je Abovská, Gemerská, Šarišská a Spišská.
Začiatkom 16. storočia bolo územie obliehané Turkami. V roku 1512 neboli uspokojené ambície ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, ktorý ašpiroval na pápežský stolec. Pápežom sa stal iný, Lev X. Práve nový pápež v snahe zbaviť sa nepríjemného soka udelil Tomášovi Bakóczimu mnohé iné tituly a funkcie. Nakoniec z neho urobil carihradského patriarchu. Bol si vedomý toho, že T. Bakócz je bohatý a podnietil ho k zorganizovaniu križiackej výpravy proti Turkom.
Ambiciózny kardinál a pápežský legát T. Bakócz vydal 25. apríla 1514 pápežskú bulu, v ktorej boli pre účastníkov výpravy vyhlásené rozsiahle odpustky a súčasne poveril velením výpravy zemana Juraja Dóžu zo Sikúl. Bol už známy svojou chrabrosťou v bojoch proti Turkom. Počítal s tým, že ho podporia vysokí štátni hodnostári (barónsky stav), šľachta a vidiecki zemania. Nestalo sa ako predpokladal a práve uvedené stavy skôr pribrzďovali nábor účastníkov a odmietli ich materiálne podporovať proti Turkom. Členmi výpravy sa stali poddaní sedliaci, študenti, tuláci, remeselníci, kňazi a chudobní zemania. Z národov sa zúčastnili Maďari, Chorváti, Rumuni, Ukrajinci a Slováci. Najpočetnejšia skupina pešiakov bola vyzbrojená poľnohospodárskych náradím. Druhú veľkú skupinu tvorili jazdci a objavovalo sa vo výprave už aj delostrelectvo.
Po sústredení výpravy pri Budíne 23. mája vojsko bolo odvelené na juh, ale slabo bolo pripravené po materiálnej a duchovnej stránke, práve pre negatívne postoje šľachty a zemanov. Keď velenie a účastníci výpravy zistili, ako sa vyvíja celková situácia, obrátili svoje zbrane a ťaženie proti šľachte. Juraj Dóža dal sústrediť povstalecké vojsko pri Cegléde a vydal k nim svoje prevolanie. K povstalcom sa začali pripájať ďalší účastníci, a tak sa vytvorila povstalecká armáda o sile viac ako 40-tisíc bojovníkov. Povstalci nebojovali proti kráľovi Vladislavovi II. ale proti šľachte. J. Dóža sa obrátil nakoniec na františkánskych kazateľov v snahe vydobyť si stratenú slobodu. Povstalci a najmä velenie sa rozchádzali vo svojich názoroch a postojoch, čo značne oslabovalo ich údernú silu. začali potom plieniť šľachtické sídla a krajina bola vo veľkom ohrození. Na vodcu povstania sa obrátil dvakrát aj sám kráľ Vladislav II. a v jednom žiadal vodcu povstania, aby prepustil neprávom väznených breznianskych baníkov.
Juraj Dóža sa stal neobmedzeným pánom - kráľom kurucov (crucciféra) odkiaľ sa pre niekoľko storočí zachovalo označenie stavovských vojsk proti cisárskym (labancom). Proti povstalcom pritiahla federálna armáda vedená Štefanom Báthorym a banderiálne vojsko pod velením Jána Zápoľského. Povstalci boli 15. júla 1514 porazení pri Temešvári a do zajatia sa dostal aj Juraj Dóža.
Vodca povstania bol beštiálne popravený. Posadili ho na rozžeravený železný trón a na hlavu mu nasadili rozpálenú železnú korunu. Jeho najvernejší spolubojovníci museli z neho za živa zubami trhať mäso. Niekoľko desiatok tisíc povstalcov bolo popravených a zemanom, ktorí sa ocitli na ich strane boli odobraté majetky. Vodca povstania všetku vinu prevzal na seba. A aký osud očakával tých, čo ostali a zachránili sa?
19. novembra 1514 bol zvolený snem, na ktorom sa zišli uhorskí magnáti, preláti, šľachta a zemania, na ktorom prijali tvrdé opatrenia voči poddaným sedliakom. Odvtedy boli "na večné časy" pripútaní k pôde zemepánov a nesmeli sa voľne sťahovať na iné miesto bez súhlasu svojho pána. Tento stav v Uhorsku pretrvával až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Napätie v Uhorsku nepoľavilo. Po tomto povstaní nasledovalo banícke v roku 1525 a v roku 1526 Uhorsko utrpelo pri Moháči zdrvujúcu porážku od Turkov. Potom prišlo dvojvládie a ďalšie nepokoje vo forme stavovských a reformačných povstaní a pretrvávalo až do roku 1711.
Ing. Štefan STAVIARSKY
Foto: z archívu autora
Texty:
1. Krutá poprava Juraja Dóžu
2. Sedliak z čias Dóžovho povstania
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
