Iveta
(z denníčka alkoholikov časť 25.)
Mala ženička biedna za muža alkoholika. Starala sa oň, ako mravy kázali. Spotené prádlo prala, chutné obedy varila, studené pivko kupovala, značkové hriatô nalievala, i nakopený bordel vždy popratala.
Keď prvýkrát celú výplatu prepil, studený obklad mu na čelo priložila. Keď prvýkrát do práce prestal chodiť, celý deň ho rozveseľovala. Keď prvýkrát mamin prsteň do záložne odniesol, sama ho tajne odtiaľ vykúpila.
Mala ženička biedna za muža alkoholika. Najprv stratil retiazky a iné zlaté drobnosti. Potom sa kamsi z bytu podeli starožitné pamiatky po rodičoch. Potom sa z mužom na vandrovku pobrali aj obrazy a po troch dňoch sa vrátil iba muž. Roztrhaný, ogrcaný, oči klopil, teplú polievočku zjedol, poplakal si, nápravu sľuboval.
Uverila. Aj v jeho očiach túto túžbu videla, keď si prácu našiel, poctivo sa o pol piatej vracal. Možno sa on zaradí k desatim percentám, čo sa z toho dostali, ako jej doktor pri návšteve prezradil.
Zatiaľ nie. Tri dni ho nebolo, na štvrtý sa vrátil s úžerníkom, ktorý pýtal desaťtisíc. Za tri mesiace záhradu predala, kým on sa znovu kajal a ona znovu uverila. Veď ho mala rada a on jej stále sľuboval a gúľal pri tom veľkými chorými očami, kým ona drela od rána do večera, aby oboch uživila.
Jedného hladného a jedného hladného a smädného. Prečo by však práve on nemohol byť 10-percentný, kládla si v duchu otázku, kým po nociach za pásom kládla konektory na radiátory.
Zatiaľ nie. Privliekli ho v čiernom mercedese, kde sa túlil na zadnom sedadle, k známym, ktorí mu vraj dlžia. Zachránila situáciu, veď krásny byt po rodičoch zdedila a im bol i tak veľký.
Aj ten maličký krásne zariadila, z toho, čo jeho šikovným prstíkom uniklo, aj v ňom hniezdočko lásky zriadila, veď už dva mesiace dobrotu sekal, veď už tri týždne u Zolybáčiho brigádoval a ten mu sľúbil, že ho i zamestná, keď ho presvedčí.
Zatiaľ nie. Našli ho ležať dokopaného, zošťatého a zosratého, sedem dní po tom, čo na dvere zaklopali dvaja obrovití muži a papierom od bytu sa oháňali. Keď ju hospitalizovali a prebrala sa z kómy, sedel pri posteli a ruku jej stískal. A keď ju domov pustili, pretože najlepšie sa doma umiera, stál pred bytom jej sestry a v ruke nemal fľašu borovičky, ale kvety.
Síce natrhané z mestského záhona, ale predsa kvety.
Mala ženička biedna za muža alkoholika, ktorý kvílil pred zamknutým prahom. A ona, hoci jej život skurvil, na prahu smrti dvere otvorila.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
