Drevná hmota kríkov a stromov je organického charakteru. Podobne ako papier a slama má však nepriaznivý pomer dusíka a uhlíka. Navyše často
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
obsahuje živicu, glykozidy, fenoly, alkaloidy a iné látky, ktoré inhibujú rast rastlín.
Slovensko je bohaté na lesy. Ročne sa vyťažia milióny kubíkov dreva. V lese zostáva mnoho zvyškov z vyrúbaných stromov. Dostatok drevného odpadu je však aj v záhradkách. Po každoročnom orezávaní ovocných stromov máme veľa odrezkov. Na ich drvenie sa používajú aj mechanické drviče. Záhradkári by mali touto surovinou obohacovať pôdu o organickú hmotu. Priame hnojenie pôdy drevnou hmotou sa ale neodporúča. Prečo?
Dostatok dusíka (N) pre výživu rastlín je regulovaný nielen hnojením, ale aj jeho pomerom k uhlíku (C) v pôde. Optimálny je jeden diel dusíka na desať a menej dielov uhlíka. V hmote pôdnych, celulózu rozkladajúcich mikroorganizmov, je tento pomer N : C = 1 : 5. Lístie a slama má takýto pomer 1 : 50, zatiaľ čo drevná hmota 1 : 200 a viac. Po ich aplikácii do pôdy mikroorganizmy využívajú všetok okolitý dusík, ktorý sa následne nedostáva k rastlinám. Na priaznivý rozklad dreva musíme využiť organickú hmotu s vhodným pomerom dusíka a uhlíka. Takouto sú exkrementy hydiny, maštaľný hnoj a zelená hmota rastlín. Pri príprave kompostu používame teda pomaly sa rozkladajúce drevné komponenty a rýchlo sa rozkladajúce organické zložky. Kompostovanie urýchľuje aj zalievanie miešanky močovkou, močom alebo rozpustenými dusíkatými hnojivami. Drevná hmota listnatých kríkov a stromov, ktorá sa fermentovala počas kompostovania je potom vhodná na hnojenie.
Samotnú drevnú hmotu môžeme využiť v podobe štiepkov, hoblín a drvenej kôry len na nastielanie pôdy. Nie je však vhodná pre všetky rastliny. Nepoužívame ju pri uhorkách, rajčiakoch, fazuli, cuketách a podobne. Takto ošetrujeme pôdu len pri jahodách, ružiach, rododendronoch a niektorých ďalších okrasných kríkoch i stromoch.
Nie všetky druhy dreva sú vhodné ako nástelkový materiál. Vystríhame sa najmä tých, čo obsahujú alelopatické látky inhibujúce rast kultúrnych rastlín. Patria k nim všetky ihličnany a z listnatých stromov najmä gaštan, vŕba a breza. Úlomky a štiepky týchto drevín sa hodia len k vlastným druhom. Pre ich abiotický charakter nie sú teda paušálnym nástelkovým materiálom.
Doc. Ing. Zoltán BEDRNA, DrSc.
Autor: Majestátny orliak morský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.