až 12 milimetrov. Tvoria prirodzenú súčasť pôdnej mikrofauny a mnohé z nich sa priamo zúčastňujú pôdotvorného procesu. Háďatká sú zastúpené tisíckami morfologicky odlišných druhov.
Vyznačujú sa rôznymi nárokmi na prostredie, čo znamená, že niektoré druhy sa vyskytujú len vo veľmi špecifických pôdnych a klimatických podmienkach a v koreňovej sfére špecifických druhov hostiteľských rastlín, alebo v botanicky príbuznej skupine rastlín. Iné druhy háďatiek sú kozmopolitmi a vyskytujú sa nezávisle od klímy, pôdy či typu vegetácie. Z hľadiska ich významu pre pestovanie rastlín sa háďatká rozdeľujú na voľne žijúce pôdne háďatká a háďatká parazitujúce na rastlinách.
Podľa dlhoročných výsledkov Parazitologického ústavu SAV sme napríklad v pôde porastov obilnín zistili 124 druhov háďatiek, z toho 33 druhov parazitujúcich na rastlinách, v pôde vinohradov 96 druhov z toho 28 parazitických, v pôde jahôd a zeleniny 140 druhov a z toho 41parazitických. Ich početnosť v pôde je veľmi rôzna - v 100 gramoch pôdy sme nachádzali od niekoľko háďatiek až po vyše tisíc jedincov. Ich výskyt, geografické rozšírenie a početnosť súvisia s rôznymi faktormi (druh pestovanej rastliny, obrábanie pôdy a striedanie plodín, vlhkostné pomery v pôde, druh pôdy a podobne).
Pre pestovanie rastlín sú dôležité a niekedy pre dosiahnutie úrody až rozhodujúce parazitické háďatká. Niektoré druhy háďatiek patria v ochrane rastlín ku karanténnym škodlivým organizmom. Hoci ide o parazity rastlín, ich existencia je vždy spojená s pôdou, odkiaľ sa dostávajú do koreňov, hľúz, buliev, cibúľ, prípadne vodným filmom po steblách rastlín do listov, kvetov, klasov a do kvetných úborov.
Nikdy nepožierajú rastliny...
... ako sa to niekedy mylne interpretuje. Háďatká nie sú morfologicky "vybavené" k tomu, aby rastlinné pletivá požierali. Všetky parazitické háďatká majú dutý ústny stilet alebo bodec, ktorý môže byť ihlovitý a veľmi dlhý alebo, naopak, jemnejší a krátky. Stiletom nematódy napichujú bunky a vyciciavajú bunkové šťavy. Väčšinou napádajú koreňové bunky, pretože parazitujú prevažne na koreňoch alebo v ich vnútri. Poškodené bunky a pletivá nekrotizujú, hnednú, rastliny hynú kvôli nedostatku vody a živín.
Napríklad kalamitný výskyt hrčkotvorných háďatiek druhu Meloidogyne incognita na koreňoch uhoriek vo fóliovníkoch na južnom Slovensku sa prejavil tým, že korene uhoriek boli "obsypané" háďatkami a boli úplne zdeformované (zdureniny, hrčky), zásobovanie rastlín vodou a živinami sa zastavilo a porasty uhoriek boli úplne zničené. Podobne napríklad háďatko chryzantémové, Aphelenchoides ritzemabosi nepožiera listy a kvety okrasných rastlín, ale žije a rozmnožuje sa v pletivách týchto orgánov, živí sa bunkovými šťavami. Tým spôsobuje deformáciu a hnednutie kvetných pukov, škvrnitosť listov a ich následné zasychanie, šúverenie i opadávanie. Teda nie požery sú symptómami napadnutia rastlín háďatkami, ale deformácia koreňov, zdureniny a hrčky na koreňoch, deformácia nadzemných častí rastlín, škvrnitosť listov, hnednutie a nekróza koreňov, hnednutie kvetných pukov, kruhovitý výpad, alebo krpatenie rastlín, spomalený rast, náhle vädnutie rastlín napríklad v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch. To sú hlavné príznaky napadnutia rastlín háďatkami.
Okrem priamej škodlivosti v miestach vpichov po stilete sa druhotne do koreňov dostávajú baktérie, huby a plesne, ktoré takisto znásobujú hnitie a odumieranie koreňov. Niektoré druhy háďatiek rodov Longidorus, Xiphinema a iných, prenášajú fytopatologicky závažné vírusové ochorenia rastlín.
Pri podozrení z výskytu parazitických háďatiek možno zaslať celé podozrivé rastliny aj s koreňmi a najlepšie aj s pôdou na Parazitologický ústav SAV v Košiciach, ktorý sa špecializuje na parazitické nematódy rastlín, kde sa urobia analýzy a aj navrhnú ochranné opatrenia.
Ing. Marta LIŠKOVÁ, CSc., Parazitologický ústav SAV Košice
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
