zariadenie, ktoré patrilo k najvzácnejším šifrovacím strojom na svete. Počas 2.svetovej vojny kód rozlúštili, vďaka čomu mohli počúvať nemecké vojnové depeše. Vďaka kódu sa im podarilo vyhrať bitku o Atlantik, získali informácie o polohe nemeckých ponoriek. Táto informácia bola neverejná a verejnosť sa ju dozvedela až 30 rokov po skončení vojny.
Práve tieto informácie Meltona inšpirovali. Vlastní najvzácnejšie špionážne prístroje, nemôže s ním súťažiť ani múzeum americkej výzvednej služby CIA. V roku 1997 si múzeum požičalo od Meltona 500 exemplárov. Vo svojom súkromnom múzeu vystavuje 7 000 predmetov, 6 500 kníh a až 30 000 fotografií. Múzeum nie je pre verejnosť prístupné, jeho presná poloha sa tají. Navštevujú ho spravodajské služby z celého sveta.
Majiteľ múzea vyštudoval strojárstvo na americkej námornej akadémii. Je autorom štyroch kníh o špionáži, bojoval vo Vietname. Prednáša v Centre spravodajských a bezpečnostných služieb v Alexandrii. Pritom podniká v oblasti stravovania. Oficiálny trh so špionážnymi artefaktmi neexistuje, preto si Melton vybudoval vlastný. Tipy dostáva od spravodajcov vo výslužbe, jeho múzeum je napriek tomu apolitické. Nikdy nevie kto mu ponúkne ďalší exponát, snaží sa urobiť všetko, aby ho získal.
V Meltonovom múzeu nájdeme iba málo zbraní, lebo spravodajská služba ich nepoužíva. Podstatou je sprostredkovať informácie. Najzaujímavejšie sú zariadenia, ktoré slúžili na ukrytie dokumentov v domácnosti. Sklenené oko sa používalo počas 1.svetovej vojny. Za vypuklým okom bolo dosť miesta pre papier so správou. Svietnik, ktorý používali v minulosti je ešte zaujímavejší. Je čierny, asi 30 cm vysoký, nič podozrivé na ňom nie je vidieť. Špión priviedol k batérii napätie v dvoch bodoch a spodná časť sa vysunula. Dno sa odsunie a vnútri je dobrá skrýša, vhodná na ukrytie fotoaparátu a filmov.
Vynález vysielačky spôsobil ešte väčší rozmach spravodajských služieb. Kufríkovú vysielačku skonštruoval v roku 1942 spojovací dôstojník britskej armády John Brown. Prvý model vážil 15 kilogramov, novší iba šesť. Štvrtinu zbierky tvoria predmety z 2.svetovej vojny, ostatné sú z obdobia studenej vojny. Zaujímavým exponátom je zaujímavá štátna pečať Spojených štátov na kotúči priemeru pizzy.
Túto nádhernú ozdobu odovzdali sovietski pionieri americkému veľvyslancovi W. Averellovi Harrimanovi v júli 1945. Bol v nej ukrytý dutinový rezonátor. Toto zariadenie fungovalo bez elektriny. Zvuky prechádzali otvorom pod zobákom orla a narážali na rezonátor. Vojaci tak mohli odpočúvať rozhovory z kancelárie veľvyslanca. Stačilo vysielať rádiové vlny, ktoré sa odrážali od anténnej tyčinky rezonátora. Toto zariadenie fungovalo 7 rokov, kým ho objavili. Vidíme, že tajné služby boli už pred vyše 50-timi rokmi úspešné. Škoda, že podobné múzeum nie je aj na Slovensku. Možno raz bude...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
