termín pojednávania, na znalecké posudky treba čakať neúmerne dlho a medzitým nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, chátrajú, lebo nie je jasné, kto bude ich majiteľom. Písali sme už viaceré urgencie predsedovi senátu i predsedovi súdu a zvažujeme, že sa obrátime na ústavný súd so sťažnosťou, avšak nevieme, či to má vôbec zmysel a ako máme postupovať. Podľa akých kritérií postupuje ústavný súd pri zisťovaní, či došlo k nedôvodným prieťahom na okresnom súde?
Zn.: Zbytočné prieťahy v konaní
Odpoveď: Aj zákonom je súdom uložená povinnosť postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ich ochrana práv bola rýchla a činná. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, aby sa odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa súdnej alebo inej právnej ochrany. Len prerokovaním veci na súdnom alebo inom právnom orgáne ochrany práva sa právna neistota osoby neodstráni. Právnu istotu vytvára až jeho právoplatné rozhodnutie. Preto na realizáciu ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nestačí iba konanie a prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia.
Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zohľadňuje tri základné kritériá: právnu a faktickú zložitosť veci o ktorej súd rozhoduje, správanie sa účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Primeranosť lehoty, kedy by mala byť vec prerokovaná, nie je presne časovo ohraničená. Neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postu súdu môže mať povahu zbytočných prieťahov v konaní. Treba však rozlíšiť konanie pomalé a neúčinné, to znamená konanie so zbytočnými prieťahmi a konanie, ktoré trvá dlho z dôvodu zložitosti prejednávanej veci. Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie vo veci. Zodpovednosti za prieťahy v konaní sa súd môže zbaviť aj v dôsledku správania sa účastníka konania vtedy, ak pre toto správanie došlo k spomaleniu postupu konania. Pasívne správanie sa účastníka konania, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu sudcu, nie je však tou okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý postup sudcu. O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, keď súd vôbec nevyužil tieto procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok k dosiahnutiu tohto cieľa súdneho konania bol vylúčený, prípadne značne zminimalizovaný.
Ak ústavný súd vysloví svojim nálezom, že základná právo občana na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, môže prikázať okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov. Svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, môže priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadi úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody. Jedným z hlavných kritérií je najmä doba trvania zbytočných prieťahov, pretože je iste rozdiel, či prieťahy trvajú dva roky alebo päť rokov.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
