osobných kontaktoch a neoficiálnych rokovaniach. V Bratislave však jednu zásadnú tému majú: Afganistan.
Viacerí vplyvní poslanci preto pricestovali s úlohou presvedčiť poslancov z krajín, ktoré sa zdráhajú vyslať tam svoje jednotky, aby tak čo najskôr urobili. NATO vlani v auguste prevzalo kontrolu nad Kábulom a jeho okolím. Na misii, ktorá prvý raz v histórii opustila územie členských krajín aliancie, je 6500 vojakov.
"NATO v Afganistane neuspeje, ak nepríde viac jednotiek," povedal Donald Anderson, predseda zahraničného výboru britského parlamentu. Práve on je jedným z tých, ktorí prišli presvedčiť váhajúce krajiny. "Dali sľub, ktorý nesplnili," povedal. To sa týka napríklad Španielska a Portugalska, ale aj Nemecka, ktoré jednotky v Afganistane už má.
Slovensko podľa ministra obrany Juraja Lišku "svoje záväzky plní". Od septembra 2002 pôsobí na letisku v Bagrame 40 slovenských ženistov, v júni by sa mala k nim pridať 16-členná odmínovacia čata.
Delegáti Parlamentného zhromaždenia NATO nemôžu vyslanie jednotiek ani iné závažné rozhodnutia zabezpečiť. Môžu však ovplyvniť rozhodnutie svojich vlád. Bratislavské zhromaždenie je kľúčové najmä svojím načasovaním: už o mesiac bude v Istanbule summit aliancie a práve tam sa o Afganistane definitívne rozhodne.
"Parlamentné zhromaždenie NATO je priekopníkom vecí, ktoré sa potom udejú v samotnom NATO," povedal Anderson.
Na zasadnutiach sú preto dôležité neoficiálne rozhovory a dobré kontakty, v čom môžu mať slovenskí zástupcovia nevýhodu. Väčšina z nich nemá veľa skúseností, kým niektorí v zhromaždení aj dvadsať rokov. "Pamätám si ľudí, ktorí zastupovali Slovensko pred 15 rokmi. Teraz sú to našťastie úplne iní ľudia," povedal republikánsky kongresman Paul Gillmor. Navyše, poslanci zo Západu priznávajú, že noví delegáti majú niekedy väčší elán a zápal pre NATO ako oni sami.
V prípade Parlamentného zhromaždenia NATO je často dôležitejšie to, čo sa deje mimo oficiálnej časti. Tak to bolo aj v Bratislave. Na chodbách v Redute, v bare hotelu Carlton alebo pri cigarete pred vstupom do rokovacích miestností sa získavajú nové kontakty, vznikajú nové politické iniciatívy a spojenectvá.
"Môžeme si vymieňať názory. Európania tak môžu lepšie rozumieť Američanom a naopak. Na takýchto stretnutiach cítime, že sme spojenci," hovorí americký demokratický kongresman John Tanner.
"Takéto kontakty sú skvelá vec," súhlasí holandský poslanec Jos van Gennip. "Keď napríklad Bush naraz obmedzil import európskej ocele, môžem zavolať kongresmanom Tannerovi či Paulovi Gilmourovi a oni mi vysvetlia, že nič také hrozné sa nedeje a za chvíľu to opadne," povedal van Gennip.
Aj slovenskí politici sa často zapájali do oficiálnej diskusie. Pred vojenským výborom vystúpil napríklad minister obrany Juraj Liška s prejavom o bezpečnostných prioritách Slovenska a euroatlantických vzťahoch. Podľa viacerých poslancov bol Liškov prejav pomerne vágny, a navyše nevedel dostatočne reagovať na otázky.
Vo vedeckom výbore mal zase v sobotu ráno hlavné slovo poslanec HZDS Tibor Mikuš. Pred zahraničnými poslancami obhajoval dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce a pokračovanie prevádzky elektrární v Jaslovských Bohuniciach. Za pomoci stoviek grafov na veľkoplošnej obrazovke dokazoval, že obidve elektrárne sú bezpečné ako ostatné vo vyspelom svete.
Po skončení prednášky sa ozval slabý potlesk a prvé kritické otázky od britského a nemeckého poslanca. "Pamätám si, že aj Rusi mi kedysi hovorili, že Černobyľ je bezpečný," povedal Hon the Lord Jopling, bielovlasý poslanec britského parlamentu.
Všetci zahraniční delegáti diplomaticky chválili bratislavských organizátorov. Len Nemca Lamersa trochu znepokojili správy o nájdených bombách. "To sa nám ešte nestalo. Jeden môj kolega dokonca ostal v Nemecku, pretože podľa neho to tu bolo nebezpečné."
Autor: miš, kos
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
