voličov vyzerá eurovolebný cirkus úplne najbiednejšie.
Pozorovatelia sa zhodujú na "absencii výraznejších nápadov", či už majú na mysli obsah alebo formy prezentácie. Nič nového pod slnkom. Čitateľ a ctený volič najlepšie posúdi sám - ak ho teda stretne to šťastie, že narazí na nejakú stranícku upútavku alebo priamo kampaňovú kreáciu pod šírym nebom či v médiu. To, že by niekto agitačné zhromaždenia či reklamné spoty v TV sám vyhľadával, ťažko predpokladať.
Dôsledkom sú varovania, že slovenská účasť na eurovoľbách bude patriť k vôbec najnižším v celej únii. Posledný celouerópsky prieskum odhaduje pre SR 27 percent, čo by bol tretí najslabší záujem po Česku (20%) a Estónsku (26). Naše domáce agentúry šacujú plus-mínus 30 percent, čo pri známych skúsenostiach s volebnými odhadmi môže byť ešte výrazne menej. Treba vedieť, že nástrel pre celú E-25 visí v pásme okolo 45 percent. Zaujímavý je pritom fakt, že účasti v národných voľbách bývajú na Slovensku temer najvyššie - ak vynecháme Belgicko a Grécko, kde sa volí povinne. Rysuje sa teda zaujímavý paradox: Podľa výsledku euroreferenda sme predsa jednou z "najeurooptimistickejších" krajín únie. Spomedzi pristupujúcich štátov malo Slovensko vôbec najvyššie percento voličov, ktorí hlasovali za vstup do EÚ (92% z 52% zúčastnených na referende). Keby sme mali na Slovensku súcich sociológov, už dávno by ležali na stole analýzy, v čom väzia príčiny nezáujmu. Keďže odborné štúdie nie sú, dá sa len špekulovať - na vlastné riziko.
Od kandidátov i strán bežne slýchavame, že "médiá voľby (kampaň) podcenili". Pekne si zažartovali včera v TV aj Kozlík s Heribanom - vraj vláda podcenila infokampaň. Líder ANO si ani nemyslí, "že strany urobili nejakú chybu". To je lepší vtip ako Ruskových 20 miliárd na dostavbu Mochoviec. Kto iný sa má starať o účasť, ak nie strany a ich kandidáti? Absolútne zlyhávajú. Najväčší favorit Smer sa pochválil, že investoval do kampane 2 milióny Sk. A podľa hovorcu strany je pre nich suma 10 tisíc Sk, ktorú pýta STV za dvadsaťsekundový šot, privysoká. Správna otázka teda znie, akú hodnotu má v očiach účastníkov jeden európsky mandát. (Ešte sme nezabudli, ako vyzerala kampaň Smeru a iných k parlamentným voľbám...) Podobná je situácia u ďalších strán - žiadna nedáva do eurovolieb viac ako 3 milióny. Verejne sa chvália, že ich kampaň bude bez bilboardov, bez klipov, "skromná" a pod. Čo chcú za tieto peniaze? A ešte hovoria, že sú bez viny... Od oka: Do Kukanovej kandidatúry vrazila SDKÚ asi desaťnásobok toho, čo do eurovolieb.
Strany môžu hovoriť o dôležitosti EP a presadzovaní záujmov Slovenska (a pod.) čo chcú. Oblbujú, ako obvykle. Fakt je ten, že súťaži o kreslo europoslanca prikladajú minimálny význam. Len v roku 2003 si daňoví poplatníci priplatili na politické strany sumou približne 250 miliónov Sk. To sú oficiálne príjmy zo štátneho - mimo sponzorov. Kde sú tie peniaze? Voľby sú pre normálnu politickú stranu akoby vrcholom snaženia, bodom, ku ktorému všetko smeruje. Na čo míňajú prostriedky, ak do - údajne - takých dôležitých volieb investujú odrobinky? Základnou príčinou hrozivo nízkej účasti je proste skutočnosť, že strany na Slovensku neplnia svoje poslanie, ale fungujú predovšetkým ako zaopatrovacie ústavy pre vlastných členov.
Často sa objavuje diagnóza, že "európske voľby nemajú tému". Medzi občanov sa vraj nešíri osveta o EÚ, nevedia na základe akých kritérií si majú zástupcov do EP vyberať, čo vlastne títo budú robiť, aké majú kompetencie. Voliči necítia politický náboj, nevidia vklad, o ktorý sa hrá. To všetko je pravda, Európsky parlament skutočne nie je miestom, kde sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach. Omnoho väčšiu moc aj v eurotémach držia národní politici a po nich Európska komisia, čo je menovaný orgán byrokratov. Európska politika je príliš vzdialená, aby sa pre radových voličov dala pretlmočiť do nejakého zrozumiteľného sporu. A preto v starých členských štátoch, ale napr. aj u susedov z V-4 sa kampane "okysličujú" domácimi témami. Napríklad - temer všetky európske opozície predávajú tieto voľby ako kľúčové meranie síl v medzivolebnom období. Bežné sú výzvy, že ak tá a tá strana prepadne, premiér (predseda) by mal odstúpiť, lebo voliči mu vystavili zlé "polročné" vysvedčenie. Na Slovensku také vnútorné napätie úplne chýba. Je neuveriteľné, že napr. Smeru nezíde vôbec na um dať júnové hlasovanie do vzťahu trebárs so zdravotníckou reformou.
Príčinou nezáujmu teda nie je ani skutočnosť, že absentuje "európska" diskusia. To je normálne. Nenormálne je, že neexistuje ani diskusia zástupná. A to je tiež zodpovednosť politických strán - najmä opozičných.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
