neubehli ešte ani dva roky a poslancom, ktorí si v predvolebnej kampani dobreže hlasivky a kolená nezodrali v honbe za hlasmi, sa už akosi nechce na plnú paru pracovať v záujme voličov a ich budúcnosti. Ako to sľubovali. Pravdaže, už ani vtedy im voliči až tak neverili, ale parlamentné lavice sa predsa musia naplniť. Či už chceme alebo nie. A tak máme 150 poslancov, ktorí najradšej chodia "poza školu" a do zasadacej sály by ich ledva dostal výkonný ťahač, tobôž Hrušovský. Majú oni na starosti iné dôležitejšie veci ako drať parlamentné lavice. Veď predsa sprostý volič nemôže čakať od svojich reprezentantov, aby vyžili z úbohého platu poslanca a v neposlednom rade z toľkého rozhodovania o dôležitých veciach by jeden mohol aj zmagorieť. A tak sa naši poslanci ponievierajú po chodbách s mmobilmi prilepenými na uchu, prípadne si rozprávajú žarty. A tí, ktorí zostávajú v sále, sa nejakým rečníkom nedajú vyrušovať a tiež sa zabávajú. Samozrejme, opačná situácia nastáva v prípade, ak sa v pléne rokuje o otázkach týkajúcich sa priamo poslankýň a poslancov. Po takom dni majú upratovači určite menej práce, také sú lavice vyleštené. Uplynulý štvrtok ale k takýmto dňom určite nepatril. Hrušovskému s Bugárom sa podarilo dostať "chlapcov a dievčatá" do lavíc až na tretí pokus, aby láskavo odsúhlasili, či neodsúhlasili správu o bezpečnostnej situácii v štáte. Na hlasovanie o ďalšej správe ich však už šéfovia parlamentu nedostali. Trápenie sa skončilo návrhom Františka Mikloška o ukončení schôdze a odkladu ďalších bodov na júnovú schôdzu. To ste mali vidieť tie úžasné preteky, ako sa poslanci hrnuli do sály ten "božský" návrh odsúhlasiť...

SDKÚ to nemá ľahké. Martináková-Šimko & spol. sa denne stavajú na zadné, za nimi je ešte stále pertraktovaná kauza "skupinka" a kauza fiktívnych darcov pre stranu je tak akurát fifti-fifti. I keď samotný Dzurinda to nepripúšťa a na otázky o tejto chúlostivej téme odpovedá slovníkom jemu vlastným, že je všetko v poriadku. A snáď v poriadku nie je ten, kto sa na takúto "hlúposť" pýta. Ak niekto nie je v obraze, tak na vysvetlenie: Začiatkom apríla médiá priniesli zoznam 11 ľudí, ktorí tvrdili, že v rokoch 2000-2002 nedarovali Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii ani fň, nieto ešte peniaze. Zádrheľ je ale v tom, že ich SDKÚ evidovala ako darcov. Vysvetlení sa núka hneď niekoľko, ale dajme do pľacu aspoň dve z nich. Buď sa dary napísali na čierne duše, alebo tie biele duše existujú, ale sa na svoj dobrodar nepamätajú, veď ide o bagateľ. Nakoniec vlastná revízna komisia strany dospela k názoru, že "prijaté dary súhlasia s predloženým zoznamom darcov" a generálny sekretár k tomu dodal, že "existuje šesť darcov, pri ktorých sa nepodarilo potvrdiť, že peniaze naozaj dali". Celé je to akosi zamotané, ale čo môže nezainteresovaný vedieť, že čo a ako sa tam hore má či nemá niečo evidovať? Pokladnica SDKÚ je aj po Palackovi stále rizikovýkm miestom...

Po prezidentských voľbách evidujeme niekoľko sklamaných nádejných kandidátov a dvoch veľmi sklamaných - Mečiara a Schustera. Ten prvý sa s novinármi nerozpráva vôbec, ten druhý iba s cudzokrajnými. K nim sa v posledných dňoch pridal šéf Smeru Fico, i keď zatiaľ za prezidenta nekandidoval. Sklamaný je hlavne preto, lebo minister hospodárstva Rusko namočil svoj prst do Ficovej polievky, presnejšie povedané do jeho atomového reaktora. Za čo ho, samozrejme, neminie zaslúžený trest. Rusko totiž rýchlosťou jemu vlastnou (spomeňme si ako z jedného dňa na druhý odletel k Hyundaiovcom do Kórey) sa začal zaujímať o dostavbu atómovej elektrárne v Mochoviach. Viedenčanom sa okamžite zadrhol kus rezňa v krku. Keď sa po takejto "nehode" podarilo spolupredsedovi zmiešanej rakúsko-slovenskej parlamentnej komisie a nezávislému poslancovi Európskeho parlamentu Hansovi-Petrovi Martinovi konečne nedýchnuť, tak sa na Slovákov na..., že z úst vypustil nelichotivé slová: "Teraz sa potvrdzuje, že by bolo bývalo správne nehlasovať v Európskom parlamente v apríli 2003 za vstup Slovenska do EÚ. Pre nebezpečné jadrové zariadenia nesmie byť v Európe miesto". Za ním nezaostal ani kandidát rakúskych slobodných pre voľby do Európskeho parlamentu Hans Kronberger, ktorý Ruskove slová označil za "provokáciu prvého stupňa". Poďme však späť na domáciu pôdu. Zámerom vlády je elektráreň nedostavať a tu sa naskytla parketa pre Fica. Ten už roky kade chodí, tade pre jadrovku lobbuje. V pozadí je samozrejme predaj balíka elektrární a jeho súčasťou by mali byť i Mochovce, a preto ide o veľmi lukratívny obchod... Na jednom piesočku sa však odteraz budú hrať aj ďalší. Jeden zo slovenských politológov poznamenal, že "kremeľská koalícia" v podobe Smeru a skupiny okolo poslancov HZDS Vetešku a Mikuša (bývalého riaditeľa Slovenských elektrární) našla ďalšieho silného spojenca a to rovno vo vládnej koalícii.