Výsledok rokovania vlády z 26. mája: Vláda schválila zákon zavádzajúci poplatky za vysokoškolské štúdium.
V porovananí s predchádzajúcou verziou vysokoškolského zákona, ktorý upravoval otázku štipendií, školného a študentských pôžičiek, sa v návrhu predloženom ministrom školstva Martinom Froncom zvýšila maximálna výška sociálneho štipendia z 5100 Sk na 6315 Sk (po zaokruhlení 6350 Sk) mesačne, po zvýšení životného minima táto čiastka ešte vzrastie. Pôvodné náklady 700 miliónov, ktoré mal štát na sociálne štipendiá, podľa šéfa rezortu školstva narastú ešte zhruba o 150 miliónov korún.
Okrem toho zákon posilní aj kompetencie Akreditačnej komisie, ktorá bude môcť vysielať odborníkov, aby sa zúčastňovali vzdelávacích činností, vrátane štátnych skúšok a aj ich neverejných častí.
Ak parlament zákon schváli, ročnú výšku školného v akademických rokoch 2005/2006 a 2006/2007 bude možno určiť v rozpätí od nuly po trojnásobok základu. Dnes by to bolo takmer 22 000 Sk za rok, základ je dnes totiž 7300 korún. V rámci návrhu rozpočtu verejnej vysokej školy bude akademický senát osobitne schvaľovať použitie finančných prostriedkov zo školného. Na návrh ŠRVŠ sa na jeho schválenie bude vyžadovať okrem súhlasu akademického senátu aj súhlas študentskej komory akademického senátu.
Dôležitou zmenou podľa ministra Fronca oproti minulosti je, že výšku poplatkov si budú môcť školy určiť od 0 do 30 percent priemerných nákladov na žiaka. O definitívnej výške školného rozhodne samotná VŠ. "Nulová hranica školného však bude platiť iba v nasledujúcich dvoch rokoch," povedal na adresu nového zákona Fronc. Podľa neho zákon pritom myslí aj na to, aby sa výška poplatku z roka na rok neúmerne nezvyšovala. Škola bude môcť poplatky zvýšiť len o sumu, o ktorú narástli náklady na štúdium.
Naďalej tiež zostáva platné, že každý študent bude mať nárok na získanie pôžičky. Tú však bude môct využiť len na zaplatenie školného, s čím zástupcovia vysokoškolákov nesúhlasili. Maximálna výška pôžičky zostala v návrhu ministra v nezmenenej podobe - do výšky školného.
V stanovisku Študentskej rady vysokých škôl Slovenskej republiky (ŠRVŠ SR) sa uvádza, že "schválenie Zákona o študentských pôžičkách považuje rada za vážne porušenie vzájomných vzťahov s Ministerstvom školstva SR. Minister školstva podľa nášho názoru nedokázal zabezpečiť dôstojnú prípravu reformy vysokého školstva a preto by mal zvážit svoj ďalší postup."
Podľa Michala Mertinyáka, predsedu ŠRVŠ: "Vláda neakceptovala zásadné pripomienky oficiálnych reprezentantov študentov a novelu zákona schválila bez toho, aby o predložení zákona vopred čo i len informovala zástupcov študentov."
Podľa Mertinyáka Ministerstvo školstva SR a vláda jasne preukázali, že nemajú seriózny záujem na tom, aby do reformy vysokého školstva bola zapojená akademická obec, teda tí, ktorých sa reforma najviac dotkne.
Podľa ministra školstva minulý týžden schválený zákon všetkými ministrami o študentských pôžickách však zohľadňuje viaceré požiadavky študentov aj Slovenskej rektorskej konferencie.
Pri rokovaní vo vláde prešli k zákonu z dielne ministra
školstva aj dva pozmeňovacie návrhy financmajstra Ivana Mikloša. Ten presadil, aby boli súkromné vysoké školy financované rovnako ako verejné. Zaviedol by sa teda systém, ktorý funguje aj pri základných a stredných školách. Okrem toho navrhol, aby platy pedagógov na vysokých školách nezáviseli od odslúžených rokov. V praxi by to znamenalo, že 40-ročný profesor by mal rovnaký plat ako jeho 60-ročný kolega. Ako dodal Mikloš, cieľom jeho návrhov bolo v prvom rade zvýšiť kapacitu škôl, ako aj udržať na univerzitách mladých pedagógov.
Autor: Tomáš HUDÁK & tasr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
