Zdravotníckej reforme pomohli k prežitiu hlasy poslancov, ktorých minulosť i názory (ak nejaké majú) spochybňujú, že by mohli mať k svojmu hlasovaniu verejne akceptovateľnú motiváciu. Zajacovo životné dielo sanovali ľudia ako Miroslav Abelovský, Ladislav Polka, Gustáv Krajči a Gabriel Karlin. Teda v rozhodujúcej väčšine členovia tzv. Klubu nezávislých poslancov Vojtecha Tkáča, plus z vyšetrovacej väzby prepustený člen HZDS, dôvodne podozrivý z trestného činu korupcie. Navyše, kvórum znižovali aj absencie ďalších členov KNP.

Rudolf Zajac sa, pochopiteľne, výsledku potešil. To sa mu nedá zazlievať, o to väčšmi sa mu ale dajú vytýkať komentáre, ktorými sa ku skóre vyjadroval. Pokiaľ smerom k Slobodnému fóru, ktoré reformu odmietlo, si od srdca uľavil a na mikrofóny predniesol rečnícku otázku "čo sú to za hodnoty, ktorými sa SF riadi", k podpore z opozície mal iba takú poznámku, že pokiaľ boli nejaké obchody, "tak išli mimo rezortu a mimo mňa". Dosť nešťastné - podstatnejšie ako cesta, kadiaľ kšefty išli, je určite to, že nejaké boli. Ak teda boli - je veľmi zlé, že Zajac ich pripustil. Pokiaľ o biznise s hlasmi nevie, z princípu mal tú možnosť vylúčiť. Logicky sa vnucuje špekulácia, že Zajac síce neobchodoval, ale o tom vedel.

Mikuláš Dzurinda neskrýva, že s nezávislými "komunikuje" a na kontaktoch nevidí nič zlého. Podľa premiéra "za svoje hlasovanie nikdy nič nedostali". Vynikajúce - na debaty o čističkách a cestách, ku ktorým sa Dzurinda už v minulosti znížil, zabudnime. Zabudnime aj na Nemcsicsovu veľvyslaneckú ponuku do Prahy. Potom je ale otázka, akými argumentami tzv. nezávislých presvedčil. Predstava, že napr. veterán Krajči sa po dvanástich rokoch nadchol pre reformy, je bizarná. On a všetci kolegovia museli mať aspoň jeden hmatateľnejší dôvod. Dzurindova politologická špekulácia, že "ak chcú mať nezávislí politickú budúcnosť, nemôžu chcieť predčasné voľby", je deravá - od krachu zdravotnej reformy k rozpusteniu parlamentu je dlhá cesta. Dokonca dlhšia, ako sa donedávna zdalo - Zajac už ani nehovorí o demisii a odchod ANO z koalície kvôli zdravotníctvu je de facto vylúčený.

Keď predseda SDKÚ organizuje summit so Slobodným fórom, je to téma na tri dni, hoci sa nič nedohodlo. Ak sa teda stretáva aj s Tkáčovými ovečkami (resp. šéf klubu SDKÚ Hort), nebolo by od veci, keby takéto rokovania tiež verejne ohlasoval. Isteže - nedá sa k ničomu nútiť. Ad hoc združenie "Abelovský, Polka a spol." nie je právny ani politický subjekt, rokovania s nimi nemôžu byť nijako formalizované. V záujme transparencie a verejnosti by však bolo veľmi žiaduce zviditeľnenie a demýtizovanie vzťahov, z ktorých sa rodia zásadné politické rozhodnutia. Ak niet čo skrývať, kde je problém? Prečo sa nedá oznámiť cez agentúru - vtedy a vtedy sa p. premiér stretne s Abelovským (atď.,), témy sú také a také, etc.

Je teoreticky možné, že tzv. nezávislí kšeftujú relatívne tým najnevinnejším spôsobom - predávajú hlasy za politické krytie v budúcnosti. O tom, že Polka či dokonca exkomunista Arvay smerujú do ANO, sa čviriká už dlhšie. Vážnejší prípad je Karlin, ktorý smeruje do väzenia. Teda mal by - jeho trojnásobné hlasovanie za reformu nabáda k úvahám, či tam aj dorazí. Poslanec, ktorého prichytili s pol miliónom v kufríku, vysvetlil, že "sa pomýlil". Trikrát za sebou - to tu ešte nebolo. A práve on, Karlin - jediný trestne stíhaný člen parlamentu. Veriť na zázraky sa jednoducho nedá, tu už ide evidentne o vplyvy, ktoré velia byť vo výnimočnom strehu. Trikrát po sebe zle hlasovať môže len taký, čo sa nevie ani podpísať. Karlin je však gramotný, ovláda dokonca aj mnohé iné veci. Ak ale existuje v jednom prípade dôvodné podozrenie z nekalého obchodovania s poslaneckým hlasom, akú hodnotu majú vyjadrenia, že v iných sa tak nedeje? Premiér určite vysvetlí, že indície sú zlomyseľné a nezmyselné, veď súdy sú nezávislé. Nedá sa namietať; aká námietka sa ale dá vzniesť proti tvrdeniu, že trikrát trafiť nesprávne tlačítko je proste nemožné?

Reforma je iste dôležitá, ale vedľajší určite nemôže byť ani spôsob jej presadenia. Bolo by zaujímavé vedieť, kde leží latka kompromisov, pod ktorú už minister nepôjde. Pri hlasovaní o Mojžišovi, keď odvolanie exšéfa NBÚ podporil, sa ukázalo, že leží dosť nízko. Teraz ju Zajac nepodliezol, ale ani príliš nezdvihol. To by azda až tak neprekážalo, keby v septembri ešte nečakalo druhé a tretie čítanie... Ťažko si predstaviť cenu, o ktorej sa dá povedať, že reforma zdravotníctva už za ňu nestojí. Isté však je, že taká cena existuje. Môže ňou byť napríklad devastácia parlamentného systému.