pred pár mesiacmi, opadávajú priamo úmerne znižujúcemu sa významu tejto inštitúcie. Príčina je triviálna - rozhodnutia KR už dávno nie sú písmo sväté, bežne podliehajú zmenám v parlamente. Aj veľmi radikálnym. Plasticky sa slabosť vôle koaličných bossov ukázala nedávno napr. pri zákone o sídlach a obvodoch súdov, kde si aj vládni poslanci robili čo chceli (resp. čo chceli lobisti) a zvysoka ignorovali dohodu z KR o rozmiestnení okresných súdov.
Existuje ešte aj vedľajší dôvod upadajúcej prestíže KR - veľké reformy už koaličnou radou prešli. Zvyšok, ktorý je ešte v hre, čiže zdravotníctvo a študentské pôžičky, čakajú už len na ortieľ v NR SR. Dôsledkom zmeny pomerov je, že oslabený štvorspolok sa už väčšmi zaoberá sám sebou ako obsahom. Polovicu poslednej koaličnej rady zabila diskusia o návrhu SMK na dodatok ku koaličnej zmluve, ktorou sa mali špecifikovať oblasti, kde by sa v budúcnosti rozhodovalo výlučne konsenzom. Bugárov nápad napokon prepadol - celkom logicky: V menšinovej pozícii je jednomyseľnosť povinná pri ľubovoľnej téme, ktorú označí za dôležitú ktorýkoľvek člen koalície. Jednoducho preto, lebo ak štyri strany nemajú v parlamente väčšinu, tak ešte biednejšie sú na tom tri bez jednej či dve bez dvoch. Tomu rozumie každý Maďar - okrem Bugára. A pokiaľ ide o spájanie sa s opozíciou, existuje predsa článok koaličnej zmluvy, ktorý to v "závažných otázkach" zakazuje, resp. definuje ako "porušenie práv ostatných subjektov".
Pravda, situáciu ešte komplikuje "maličkosť", na ktorú sme už dávno upozornili - celá koaličná zmluva je de iure neplatná, keďže iný dôležitý paragraf hovorí, že dôvodom na ukončenie jej platnosti sú aj "také zmeny subjektov, ktoré by viedli k zásadnej zmene pomeru síl v NR SR". Samozrejme, dodržiavanie koaličnej zmluvy nie je právne vymáhateľné. Záväzná je potiaľ, pokiaľ existuje vôľa ju plniť. Dodatky k dokumentu, ktorý je prežitý, sú však nezmyselné, kým sa neopravia neaktuálne časti.
Isteže, množstvo politických rozhodnutí prijíma priamo vláda. Tu je jednomyseľnosť naopak riziková, ak nie priamo nezmyselná. A je jedno, či vyjadrená v písomnom záväzku, čo sa nestalo, alebo spečatená ústne, na čom sa v utorok dohodli miesto dodatku ku koaličnej zmluve. Požiadavka konsenzu totiž môže rozhodovací proces aj úplne paralyzovať. Koaličné vlády v parlamentných systémoch v princípe fungujú na väčšinovom hlasovaní - témy, kde sa rešpektuje veto, sú vecou predbežnej dohody, prípadne politickej empatie a kultúry. Ak vládnu štyri strany, nemôže byť všade dohoda. Väčšina je palica o dvoch koncoch - je to demokratický mechanizmus rozhodovania aj nástroj mocenského zneužitia. Je vecou zrelosti politikov, ako sa v konkrétnych situáciách s väčšinou nakladá. Ten najhorší príklad predviedol Dzurinda v kauze Mojžiša. Zakázať používanie väčšiny - mimo naozaj úzko vyšpecifikovaných tém - však nejde. Čo je podstatné: Z ústnej dohody, ktorú uzavreli strany na koaličnej rade, vôbec nie je jasné, čo sa mení oproti doterajšiemu stavu.
Dohody v slovenskej koalícii - písomné či ústne - by sa mali skôr týkať základnej komunikácie. Čo bránilo Ruskovi, aby analýzu dokončenia mochovských blokov, ktorú v utorok rozdal na posúdenie partnerom, predložil bez predchádzajúcich cirkusov? Mediálnou prezentáciou témy pohnojil vzťahy s Rakúskom a vyvolal tlak na koalíciu, ktorá sa má rozhodovať pod dohľadom verejnej mienky, ovplyvnenej jeho jednostrannou propagandou. A to všetko ešte vrazil do eurovolebnej kampane, čo je veľmi nekorektné, lebo na jeho ekonomickým nacionalizmom podfarbené heslá sa nedá reagovať tak, aby konkurenčná strana nestrácala body a zároveň hovorila rozumne bez populizmu. O privatizácii Slovenských elektrární má Rusko všetky informácie najneskôr odvtedy, čo sa ujal vedenia rezortu. Ak je podmienka dostavby dvoch blokov taká kľúčová z hľadiska privatizačných podmienok, analýzu mohol a mal predložiť nie na tejto koaličnej rade, ale pred polrokom. Osem mesiacov je ministrom, medzinárodná súťaž je vypísaná ešte dlhšie a Ruska teraz napadlo (!!), že dostavba Mochoviec musí byť súčasťou kúpnopredajnej zmluvy. Škoda rozprávať - čistý šašo. Alebo má jeho záchvat ešte horšie pozadie...
Zaujímavé bude sledovať, ako dopadne iná analýza, ktorá sa dostala na stôl koaličnej rady. Lipšicov materiál o zverejňovaní informácií o štátnej pomoci a investičných stimuloch totiž z vlády vypoklonkoval práve Rusko. Toto je typická kauza, kde rozhodovanie konsenzom by bolo priam tragické - ministerstvo hospodárstva totiž porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo je smutný fakt a nie téma na dohadovacie konanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
