Dominuje poľnohospodárstvo
Dnes pokračujeme v našom prehľade päťdesiatzlotovkou, ktorá platila na území Československa od 2. 11. 1938 do 1. 9. 1939. Bankovka po výtvarnej stránke dobre zapadá medzi nižšie nominály, ktoré sme vám už predstavili. Na platidle je buď vľavo, alebo vpravo umiestnený nepotlačený kupón. V nepotlačenom kupóne je umiestnená figurálna vodotlač Štefana Batoryho. Táto ochrana sa používa aj v dnešnej dobe, keď moderných technológií je dostatok. Vo väčšine prípadov bankovky s figurálnou vodotlačou majú vľavo, prípadne vpravo umiestnený nepotlačený kupón. Stretávame sa aj s výnimkami, keď podobný ochranný prvok je umiestnený priamo v bankovkovom poli.
Lícna strana je z výtvarného hľadiska riešená celkom atypicky. Dominantným motívom je alegória poľnohospodárstva a obchodu. Farebne je ladená do zelenožlta a modrozelena. Farebne je ladená do hneda, dominantným motívom je budova Polskej banky. Strana rubu je riešená celkom zaujímavo. V dvoch kruhových medailónoch sú umiestnené rytiny Polskej banky. Vľavo je umiestnená stará budova, na pravú stranu autor umiestnil rytinu novej budovy Polskej banky. Je to celkom jedinečný a pri tom zaujímavý námet.
Platidlo sa tak zapáčilo, že neskôr bol námet F. Kaminského použitý opäť v roku 1929. Sú teda známe dve päťdesiatzlotové bankovky, ktoré sa vzájomne líšia dátumom a podpismy. Prvá emisia vyšla s dátumom 28. 8. 1925, druhá 1. 9. 1929. Ak sa teda stretnete s dvoma päťdesiatzlotovkami s odlišným dátumom, neobjavili ste žiadnu kuriozitu. Napriek tomu z roku 1925 je mnohokrát vzácnejšia v porovnaní s variantou z roku 1929. Päťdesiatzlotovú bankovku by sme mali zaradiť do zbierky medzi cudzie platidlá, ktoré obiehali na našom území. Na túto zaujímavú časť histórie sa nekladie potrebný dôraz. Je to zaujímavá problematika, ktorej by mohli zberatelia a historici venovať viac pozornosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
