Ameriky, kde ho odpozorovali moreplavci od amerických Indiánov. Takto sa rozšírilo do Španielska a potom po celom európskom kontinente. Do Uhorska sa dostalo s príchodom žoldnierov bojujúcich v cisárskej armáde proti Turkom a kuruckým vojskám. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď bola nad Uhorskom nadvláda Osmanskej ríše, turecké vojsko šírilo fajčenie medzi obyvateľstvom.
Zlozvyk fajčenia od začiatku pranierovali svetské aj cirkevné inštitúcie, ale kampaň nemala veľký účinok a fajčenie postupne zasahovalo všetky spoločenské vrstvy obyvateľstva, spočiatku len mužov, ale od druhej polovice 20. storočia mu začali holdovať aj ženy. Do polovice 19. storočia sa uplatňovalo fajčenie rozdrobeného tabaku v primitívnych fajkách vyrobených z bazového dreva. Na jednej strane vzdialenejšej od úst sa vytvárala nádobka - hlavička fajky. Bohatšie vrstvy obyvateľstva fajčili cigary z viržinského tabaku zavinutého do tabakového lístia.
Od druhej polovice 19. storočia sa začali fajčiť cigarety z drobno narezaného tabaku vtlačeného do trubičky z jemného papierika. Až na konci 19. storočia sa začali fajčiť cigarety vyrábané továrensky. V roku 1920 bola spotreba cigariet na obyvateľa 159 kusov, ale v roku 1973 už 1599. Do roku 1911 v Uhorsku cigarety vyrábala len jedna fabrika, ale postupne vznikali ďalšie a prinášali vysoký zisk.
Spoločnosť si nevedela poradiť s týmto zlozvykom ľudí. V roku 1976 bolo fajčenie oficiálne prehlásené za zdraviu škodlivé, ale proces fajčenia a rady fajčiarov sa naďalej šírili. Potom prichádzali ďalšie opatrenia vo forme zdaňovania a zdražovania cigariet, zákazy fajčenia v dopravných prostriedkoch, zdravotníckych a školských zariadeniach, v úradoch a na verejných priestranstvách. Pre fajčiarov sa vytvárali osobitné priestory. Rozprúdila sa aj intenzívna zdravotnícka kampaň s tvrdením, že škodí primárne zdraviu fajčiarom, ale aj sekundárne tým, ktorí sa združujú v tesnej blízkosti fajčiarov.
S fajčením súvisí aj výroba fajok, vznik remesla - fajkárstva a remeselníkov - fajkárov.
Fajky v Európe sa začali vyrábať v 16. storočí. Spočiatku sa využívali len na fajčenie bylín pre liečbu, postupne na fajčenie tabaku, ktorý bol do Európy (Lisabonu) prvýkrát dovezený v roku 1550. Podobné typy starých fajok sa našli v hroboch severoamerických Indiánov, ktorí ich používali niekoľko storočí predtým. Prvé hlinené fajky na náš kontinent doviezol moreplavec Walter Raleigham v roku 1585. Podľa nich sa začali vyrábať v Anglicku, potom v Holandsku, Nemecku a neskoršie aj v Uhorsku.
V Uhorsku sa vyrábali drevené a hlinené fajky. Hlinené v hnrčiarskych dielňach, kde tvorili doplnkovú výrobu. Vznikali rôzne typy obidvoch častí fajky. Po vymodelovaní hlinená fajka sa vkladala do pece na vypaľovanie a potom sa ešte upravovala podobne ako ostatné hlinené nádoby. Na Slovensku bola známa manufaktúrna výroba fajok v Banskej Štiavnici a fajky sa potom vyrábali po celom svete pod názvom "štiavničky". Okrem toho sa vyrábali aj v Maškovej, Prihradzanoch, Malých Ozorovciach a v Šarišskej stolici v obci Kurima v terajšom okrese Bardejov.
V 18. storočí sa v Bratislave a Michalovciach zriadili manufaktúry pre výrobu drevených fajok, ktoré mali najväčšiu tradíciu v Nemecku, ale vyrábali sa aj v Šarišskej stolici v obci Zborov v okrese Bardejov, v obci Kvačany v Prešovskom okrese. Na ich výrobu sa využívalo drevo z brestu, orecha, bábiky a iné. Fajky boli zdrojom fantázie výrobcov a užívateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
