v areáli Aničky. Tisícky detí tam prežili príjemné letné popoludnie plné hudby, zábavy, atrakcií a súťaží. My sme v dave rozžiarených detí a ich spokojných rodičov natrafili na niekoľko známych tvárí: na zástupcu organizátora tohto podujatia, U. S. Steelu, amerického manažéra Roberta Frascarelliho, na hudobný zlatý klinec programu dvojičky Veroniku a Danielu Nízlové alias Tweens, ale aj na náhodného návštevníka, nášho reprezentačného hokejového brankára Rasťa Staňu. Trochu nás prekvapilo, že zatiaľčo dospelí Frascarelli či Staňa na našu otázku, či sa ešte stále niekedy cítia ako deti, odpovedali "samozrejme, že áno", tak práve 18-ročné čučoriedky tweensky sa vyjadrili, že ony už ani nie.
* * *
Malý Bob rád pobehoval sem a tam, hral sa a zabával
Vysmiateho Roberta Frascarelliho sme sa opýtali, či aj v Amerike majú deň detí. "Sám som už o tom rozmýšľal, ale nepamätám si na žiadnu podobnú oslavu v tomto období roka v Spojených štátoch," povedal nám, no upozornil: "Ale USA sú veľké miesto a ja môžem hovoriť len za Pittsburgh. Medzinárodný deň detí však chápem ako celosvetové podujatie."
R. Frascarelli si myslí, že všetci dospelí by sa niekedy mali cítiť ako deti. "Každý dospelý by si mal v sebe uchovať ducha pre všetko nové, pre dobrodružstvá a zábavu." A sám to aj dodržiava. "Napríklad práve teraz, ha-ha. Medzi deťmi sa tak cítim vždy. Alebo som sa tak cítil pred chvíľou, keď som si tu zajazdil na koni." Keby bol dieťaťom, želal by si, aby mohol zažiť taký pekný deň, ako sa podaril v nedeľu na Aničke. "Veľa ľudí, slniečko, zábava." Americký manažér bol aktívnym dieťaťom. "Vidíte tie deti, čo tu pobehujú okolo? Tak presne taký som bol aj ja."
Od iných detí sa nelíšil, aj on bol niekedy dobrý a niekedy zlý. "Ako malý chlapec som jedného dňa odišiel z domu navštíviť svojho starého otca v tom istom meste bez toho, aby som predtým mojim rodičom niečo povedal." Tí prestrašení hneď volali políciu, aby im malého Boba našli. "Podarilo sa mi k starkému dostať, on hneď potom zavolal rodičom a tí boli šťastní." Aj teraz už ako otec sa stále rád zabáva. "Dôležité však je, aby ste boli deťom dobrým príkladom."
* * *
Rasťo si po prehratom zápase aj poplače
Rasťo Staňa, ktorý sa na Aničku na Deň detí prišiel pozrieť len tak súkromne, tvrdí, že kým sám ešte nemá deti, stále sa cíti byť dieťaťom svojich rodičov. "Samozrejme, že aj ja sa niekedy cítim ako dieťa. Napríklad keď v nejakom dôležitom zápase vydám zo seba všetko, ale aj tak to nevyjde, niekedy sxi hneď po ňom aj poplačem." Ako dieťa bol vraj v pohode, veľa ´prúserov´ nemal, aj keď aj uňho ako u každého dieťaťa sa nejaké predsa vyskytli. "V škole sme mali stromček a ja som raz porozbíjal zopár gulí. Aj ako hokejisti sme veľa cestovali a spolu ako kolektív sme povystrájali nejaké hlúposti."
* * *
Dievčatká Daniela a Veronika vraj plakali, len keď im šli zúbky
Na rozdiel od Frascarelliho a Staňu sa osemnástky Nízlové už ako deti necítia. "Ja som sa už pred 5 rokmi necítila ako dieťa," vraví Veronika a Daniela pridáva: "Alebo možno teraz nedávno, keď sme praxovali v materskej škole, študujeme totiž sociálnu a pedagogickú akadémiu v Leviciach."
Aj keď ich na Markíze i hudobných vystúpeniach vídať obidve rovnako oblečené, tvrdia, že je to už len málokedy. "Ale keby sme si mali vybrať samy, tak by sme sa pokojne stále obliekali obe rovnako. Je to pre nás sranda, keď z nás majú ľudia miš-maš." Vraj ako malé dievčatká boli veľmi dobré. "Nikdy sme neplakali, vraj len vtedy, keď nám išli zúbky." V škole niekedy sedeli spolu v jednej lavici, ale niekedy aj nie. "Ale v živote sme my dve neboli medzi sebou pohádané!" vyhlásili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
