rôzneho kalibru dokonalý hlavybôľ, rozhodne k ním možno zaradiť takzvaný "prípad falošného colníka". Schudobnelý šľachtic Torday sa na nás ešte i dnes pobavene usmieva z času a dávno zašlej histórie. Ako bývalý pismár kancelárie správcu kráľovského colného úradu v kráľovskom meste Košice rozohral, dnešnou terminológiou povedané, najväčší kriminálny prípad svojho storočia. K dokonalej réžii veľkopodvodu mu dopomohol hradný pán Cejkova, kapitán Talafúz.
Uhorský románopisec Anonymus vytvoril čudné dielo. V historickom románe Gesta Hungarorum z roku 1200 svojich hrdinov pomenoval súdobými názvami zemplínskych riek: Laborec, Bodrog, Ketel... Zažltnuté písomnosti Zemplínskej župy podávajú svedectvá o colných, daňových, mýtnych a iných poplatkoch.
Cejkovské sedliacke domy vždy a načas platili kráľovské dane. V roku 1441 vyplatili dvadsaťosem zlatých. Desiatkové naturálie boli odovzdávané v tradičných termínoch roka. Jahňatá na sviatok Jána (24. júna), obilie na Štefana (20. augusta), med na Michala (29. septembra) a víno na Tri krále (6. januára). Uhorskí králi na území Zemplínskej župy dali postaviť hrady Brekov, Kamenec a Zemplín. Ostatných 24 hradov Zemplína postavili so súhlasom kráľa šľachtické rody. Keď roku 1438 popisovali panstvo roku soosovského, leleský pismár trasľavým písmom na okraj listiny poznamenal: "Castrum desertum commune, aedificiis carrens" (Opustený spoločný hrad bez budov). Kráľovský dar hrad Cejkov si rod Petra Soosa zo Soľnohradu dlho neudržal. Na čas sa dostal do vlastníctva kapitána bratríkov rytiera Talafúza. Z neznáma sa vedľa neho vynoril tieň, skrachovaný šľachtic Torday. Honosil sa "vedomosťami" pismára z košického colného úradu. Tvrdil, že naspamäť pozná zvyklosti všetkých pracovníkov colníc, mýtnic a hostincov, ktorí odvádzajú poplatky do kráľovskej pokladnice.
Hradný pán Cejkova Talafúz a podarený chochštapler Torday v istý slnečný deň sedeli v zájazdnom hostinci neďaleko obce Malá Tŕňa. Popíjali sladké víno a Torday hustil do svojho spoločníka. Začnime zemplínskymi mýtnicami, nahovára Talafúza. V kraji je tridsať mýtnic. Potom sa pustíme do colníc... Slová padali na úrodnú pôdu. Hradný pán bol s financiami úplne na dne. Bývalý colný pismár musel byť skutočný zaťatý diabol. Farbisto opisoval, ako dobehne všetkých mýtnikov Zemplína a pritom všetkom Talafúz nenesie žiadne riziko. Hradný pán nakoniec zastrihal ušami a prikývol. Dohodnuté. Opäť bude mať dukátiky na žold pre vojsko a veľké vojsko znamená slávu i moc.
Na spiatočnej ceste do hradu Cejkov obaja sprisahanci mlčali. Torday to považoval za dobré znamenie. Nemýlil sa, pretože v hrade ho už čakalo poverenie na dohodnutú tajnú akciu, ktorá v starých análoch a legendách sa zapísala ako "vrcholne bezočivé okrádanie kráľovskej pokladnice".
Pochybný šľachtic Torday okrem požehnania hradného pána dostal aj na počiatočné výdavky "cestovné" dvadsať mariek, koňa a povoz. Jeho prvá cesta viedla do obce Leles (názov obce korení v kultovom slove leľ, "lietajúci pohanský bôžik lásky", ale podľa názoru niektorých historikov Leles môže znamenať aj "tajomného mýtického nočného vtáka"). Na mieste je teraz otázka, čo hľadal Torday v obci Leles, pretože tam nebola žiadna mýtnica ani colnica. Bolo tam však sídlo leleského prepošta a konventu, ktorí v krajine vystupovali ako hodnoverné ociachované kráľovské "notárstvo" vydávajúce verejnoprávne listiny vzťahujúce sa najmú na vlastnícke vzťahy. Na najstaršej listine z Lelesa je dátum z roku 1271. Torday v prepošstve mal známeho písára ešte z čias, keď pracoval v košickom colnom úrade. Nech je už, ako chce, z Lelesa odchádzal so sfalšovanou kráľovskou listinou, ktorá ho oprávňovala na výber desiatkových daní. Keby sa takého podvodu bol dožil prvý svetský patrón leleského prepošstva a zakladateľ kláštora biskup Boleslav, isto by ho porazilo, pretože bol známy svojou celoživotnou bezúhonnosťou.
Zo zápiskov v urbároch zemplínskych panstiev vyplýva, že v rokoch 1480 a 1550 jednotliví šoltýsi platili ročnú daň tri zlaté. Ak bol na panstve vodný mlyn, odovzdával dvanásť gbelov ovsa.
V Püspögiho historickej publikácii Piacok és vásarok sa spomína podvodník Torday, ktorý "okrádal samotného kráľa". Prvá zastávka "kráľovského vyberača daní" bola dedinka Svätá Mária neďaleko rieky Bodrog. S výrazom namrzeného kráľovského úradníka si dal zavolať miestneho mýtnika. Mračil sa, až to nebolo pekné. Mýtnik nemal úplne čisté svedomie, pretože mýtnu tarifu menil podľa počasia. Rozdiel putoval do jeho vrecák. Od suda vína mal vybrať úradne jeden groš, namiesto toho inkasoval dva groše. Od koňa nezapriahnutého namiesto dvoch denárov vyberal trie...
Podvodníkovi Tordaymu sa všade darilo, pretože tak mýtnici, ako aj colníci mali čo tajiť. Kráľovská listina, povýšenecké chovanie, to všetko fungovalo jedna radosť. Prešiel takmer celú Zemplínsku župu a všade inkasoval. Vyšná Jablonka, Zemplín, Zamutov, Zemplínskej Jastrabie, Zvala, Parchovany, Sečovce, Božčice, Csanálos, Hernádnémethy, Kelča... Tam, kde neboli dukáty, bral naturálie: zvány soli, baly yperského súkna, ba aj ovce a svine. Mýtnici naoko bedákali, ale platili, až to fičalo. Po mesačnom putovaní Zemplínom sa Torday vrátil do hradu Cejkov, kde ho už netrpezlivo čakal kapitán Talafúz. Za jeho panským kočom sa vliekol furmanský povoz kopcom naložený rôznym tovarom, okrem toho aj kožená torba naplnená dukátmi.
Hradný pán si spokojne šúchal ruky. Plán sa vydaril. Ďalšia "kráľovská" výprava na colnice Zemplína sa však už nerealizovala. Niet hodnoverných písomností, čo sa mohlo odohrať potom, keď do spomenutých miest a mestečiek prišli praví vyberačí daní a mýt. Ostali iba rozporné informácie o pravej príčine, prečo kráľ Matej roku 1471 vydal príkaz na zbúranie hradu Cejkov. Splnenie kráľovského rozhodnutia však akosi meškalo. Hrad ostal neporušený. Záhadne sa však z Cejkova vyparil hradný pán Talafúz, ako aj jeho podarený skrachovaný šľachtic a komplic Torday. Veľkolepá falšovateľská aféra kráľovskej listiny pomaly zapadala do zabudnutia a neznáma. Jedno je však dokázateľné. Po tomto "mýtnickom" kúsku sprísnili sa podmienky a kontrola na všetkých tridsiatich mýtniciach Zemplína...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
