že sa to dá!
Denník nachladeného
6.00 Zvoní budík. Prebúdzam sa.
6.01 Opäť zaspávam.
6.05 Budík znovu zvoní, nedá sa nič robiť. Je mi akosi divne.
6.06 Čo mi to vlastne je? Škrabe ma v krku, tečie mi z nosa a kašlem. To je zasa deň.
6.25 Odchádzam do práce. Pália ma oči. Nevidím na cestu. Na schodoch sa zrazím s domovníčkou a s jej divným Žerykom. Šteká na mňa. Pes tiež. Došli mi hygienické vreckovky.
6.30 V stánku na zastávke vreckovky nemajú. Uvažujem o použití rukávu. Ešte odolávam.
6.40 Autobus stále neprichádza. Je mi zima. Horúco. Zima.
6.50 Stále autobus nejde. Rukávy došli.
6.51 Skúšam šatku. Kašlem. Na prácu tiež. Idem k lekárovi.
7.00 Čakáreň je plná. Stojím pri dverách. Všetci kašlú.
9.00 Vôbec sa mi to nepáči. Ešte je predo mnou 15 ľudí.
10.00 Nejako ich neubúda. Som tu už tri hodiny a lepšie mi nie je.
11.00 To nemá zmysel. Odchádzam. Musím niečo vymyslieť.
11.05 Idem do lekárne a kupujem si Stoptussin, Oxamet a Stopangin. Hneď aplikujem všetko podľa návodu. Idem do práce.
11.45 Asi to nič také hrozné nebolo. Už je mi celkom dobre.
15.00 Čo som to ráno rozprávala? Veď je mi vlastne úplne fajn.
Autor: A vraj sa to nedá...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
