monumentov, prekrásny Rainbow Bridge, írsky Obrov chodník, či tisíce rôznotvarých vápencových stĺpov v austrálskej púšti Pinnacles. Aj turecká Kapadócia sa môže pochváliť nezvyčajným prírodným výtvorom, aký nenájdeme zrejme nikde inde na zemi.
Celá oblasť je totiž posiata skalnými kužeľmi a pyramídami najrôznejších tvarov a veľkostí. Niektoré majú steny hladké, iné sú nepravidelné, zvrásnené a pôsobia akoby nedokončeným dojmom. Časť z týchto exoticky vyzerajúcich útvarov má pomerne veľké rozmery, najväčšie kužele sa vypínajú až do úctyhodnej výšky 50 metrov! Ďalšie sú o poznanie menšie, nájdeme tu aj "drobčekov" nedosahujúcich ani meter.
No nielen veľkosťou a tvarom sa kapadócijské kužele líšia. Čo si návštevník tejto úchvatnej oblasti všimne na prvý pohľad, je vskutku magická škála farebných odtieňov, ktorými sú skalné výtvory sfarbené. Najviac ich je "sýtosmotanových", ružových, červených, ale nechýbajú ani svetlomodré a sivé.
Za svoj vznik vďačia kužele sopke Erciyes Dagi, ktorá je dominantou spomínanej oblasti a čnie do takmer štvorkilometrovej výšky. Pred miliónmi rokov bola natoľko aktívna, že pri výbuchoch pokrývala hrubou vrstvou sopečného popola celé územie. Tento popol sa časom spevnil do rôznofarebnej sopečnej horniny tufu. Na tufit tisícročia pôsobil sneh, vietor a dážď, ktoré v ňom vyformovali najrôznejšie kužele, pyramídy a iné útvary.
Miestni obyvatelia si však ich vznik vysvetľujú po svojom. Podľa starej legendy tu niekedy lúpežné vojská obkľúčili bezbranných dedinčanov. Tí sa začali úpenlivo modliť k Alahovi, aby im pomohol. Alah ich prosby vyslyšal a premenil útočníkov na kameň. Naozaj, niektoré z kužeľov sú zoradené v pravidelných radoch a pripomínajú šík vojakov, pripravených zaútočiť.
Kapadócia bola osídlená zrejme už vo štvrtom tisícročí pred Kristom, no doložené správy máme až o dvetisíc rokov neskôr od Chetitov. Práve príslušníci tohto národa si ako prví začali v kužeľoch budovať stále príbytky. Prehlbovali priestory pod úrovňou zeme, kopali spojovacie tunely a položili tak základy rozľahlým podzemným mestám, ktoré v Kapadócii vznikli. Archeológovia odkryli doslova labyrinty s chodbami, menšími i väčšími miestnosťami, pivnicami a šachtami pre prívod vzduchu a vody. Podľa odhadov mohlo v najväčšom takomto meste Derinkuyu (v preklade "hlboká studňa") žiť až 20 000 ľudí!
Celé mesto tvorilo zároveň takmer dokonalý obranný systém. Ak sa blížil nepriateľ, obyvatelia sa rýchlo premiestnili do podzemia a všetky vchody zatarasili vopred pripravenými obrovskými balvanmi. Keďže mali veľké zásoby jedla, vody a dokonca tam chovali domáce zvieratá, mohli v bezpečí prežiť aj dlhšie obliehanie.
Už v prvom storočí nášho letopočtu sa v Kapadócii začalo šíriť kresťanstvo, ktoré tu priniesol svätý Peter. Rýchlo sa ujalo a miestni mnísi si v skalných kužeľoch začali budovať malé kaplnky a kostolíky. Táto tradícia sa ešte prehĺbila v dobe veľkého rozmachu Byzantskej ríše, kedy sem prichádzali pustovníci zo všetkých kútov krajiny. Kostoly sa zdobili pestrofarebnými freskami, niektoré z nich sú dobre viditeľné dodnes. Na jednej je scéna ako svätý Juraj zabíja draka, ďalšie zase zobrazujú výjavy z Nového zákona. Keď v 13. storočí začali krajinu napádať Turci, veľká väčšina kostolíkov bola nenávratne zničená. Ľudia tu však nepretržite bývali až do 19. storočia. Dnes je Kapadócia plná turistov, obdivujúcich nevšedné dielo staré milióny rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
