Z trávy sa ozývajú kobylky
Lúčne kobylky sa tichúčko ponevierali pomedzi zmáčané steblá tráv. Chýbali im zvučné nástroje, ktorými by cvrlikali svoje letné pesničky. Oni vlastne cvrlikajú vďaka pevným krídlam, trú ich jedno o druhé. Zvuk vzniká tak, že jedno krídlo predstavuje "sláčik" a druhé je ako membrána, po ktorej sláčik ťahajú. Krídlo - membrána sa chveje a zvučí ako struna.
Jedna kobylka s kýptikmi krídel sa prediera z porastu, aby si trochu poopekala úbor na ostrom svetle. Bola to kobylka spevavá. Keď jej krídelká o mesiac dorastú, bude s nimi cvrlikať najsilnejšie aj najkrajšie na širokom okolí. Niekde ju nazývajú aj kobylka svrčivá, lebo je pri "speve" neprekonateľná. Keď samček zrána po ohriatí ovzdušia začne cvrlikať, neprestane až do západu slnka. V teplých augustových večeroch sa samčeky ozývajú často do úplnej tmy.
Pred rokom sa tu začiatkom septembra samček kobylky spevavej vystatoval prenikavým spevom. Aktívna samička s dlhým kladielkom začula príjemný cvrkot sluchovým orgánom, ktorý má v podobe štrbiny na holeniach predných nôh. Priskočila k samčekovi a pretože už mala vyzreté dlhé krídla, rýchlo preletela a celkom sa k nemu priblížila. Párenie trvalo krátko. Samička potom vzlietla nad porast a na jednom mieste striehla na korisť. Často takto chytí aj príbuzného koníka lúčneho alebo iný hmyz. Vajíčka kládla až koncom septembra. Dlhým kladielkom viackrát napichla steblo dužinatej rastliny a vždy zniesla po jednom vajíčku. Robí to kvôli bezpečnosti, pretože vajíčka prezimujú v stave anabázy a cez zimu sú vystavené rôznym nástrahám. Môže ich objaviť hmyzožravý vtáčik alebo cicavec, a keby samička zniesla všetkých tridsať vajíčok na jedno miesto, zničila by sa celá znáška. Mladé kobylky (nymfy) sa liahli uprostred jari. Najprv boli celkom drobné a po premene sa asi päťkrát zvliekli. Po dvoch mesiacoch ďalšieho vývoja sa kobylka spevavá vyhrieva na slnku.
Krásu leta spríjemňovali aj zvuky z trávy volajúcich samčekov kobyliek zelených. Sú dokonale vybavené na vydávanie ostrého a prenikavého cvrkotu. Keď sa jedna kobylka vyštverala na vyšší porast, neodolal som a už aj dvíham fotoaparát, lebo škoda by bolo túto zelenú nádheru nezdokumentovať. Asi som ju trochu vyplašil, lebo sa začala otáčať. Odrazu zafrčali jej dlhé rovné krídla a vyletela do povetria ako minihelikoptéra. Neletela dlho, dobehol som ju, lebo opäť zosadla. Kobylka zelená je mäsožravá, taktiež aj jej potomstvo požiera najmä vošky.
Autor: Ivan KŇAZE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
