korene, kde sa ako prekážka prekonáva len bunková stena. Aby sa živiny dostali do rastliny cez listy, musia prejsť cez prieduchy alebo cez pokožkovú vrstvu listu. Veľké rozdiely sú pritom i v dynamike príjmu jednotlivých látok.
Mladé, veľmi obrvené listy alebo rastliny so silnejšou voskovou vrstvou prijímajú živiny len nepatrne. Najlepší je príjem plne rozvinutými listami. Optimálna teplota pri hnojení na list je 20 až 21 °C, pri teplotách pod 15 °C sa príjem prudko znižuje. Rovnako klesá aj pri silnom slnečnom žiarení, keď navyše prudkým vysušením roztoku môže dôjsť k popáleniu listov. Pre listovú výživu je najvhodnejšia aplikácia v podvečer, menej vhodná je zavčas ráno. Ideálne je využiť teplé a vlhké počasie, ak je zamračené, vtedy postrek dlho zasychá a vznikajú dobré podmienky na prienik žívín do listu. Cez deň hnojíme len pri zamračenom počasí! Listové hnojenie efektívne využijeme vtedy, keď očakávame mimoriadne vysokú úrodu pestovanej plodiny a ďalšie vegetačné faktory sú v priaznivom fyziologickom vzťahu, ale paradoxne aj v opačnom prípade, ak príjem určitej živiny brzdia nepriaznivé poveternostné (sucho, chlad, zamokrenie, vysoká teplota) či iné podmienky (nedostatok mikrobiálnej činnosti, zlá prevzdušnenosť pôdy, nepriaznivé pH a podobne).
Ing. Štefan TÓTH, CSc.
Autor: Pavol ERDZIAK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
