zaberali v minulosti rozsiahle plochy najmä v horských oblastiach Slovenska. Zvýšený záujem spotrebiteľov, znížená výmera, nízka úrodnosť a devastácia pôvodných porastov sú v súčasnosti príčinou nedostatku týchto druhov ovocia na našom trhu. Pôvodné porasty čučoriedok a brusníc sa nachádzajú už len v ťažko prístupných lokalitách, chránených územiach a prírodných rezerváciách, kde je ich zber zakázaný.
Zachovanie biodiverzity i presadzovanie racionálnych a environmentálne prijateľných foriem hospodárenia na pôde si vyžaduje hľadať alternatívy. Jednou z možností je efektívnejšie obhospodarovanie prirodzených porastov čučoriedok i brusníc, ale najmä ich pestovanie na plantážach. Výsledky našich pokusov (Krivá na Orave) sú povzbudivé. Pokusnú lokalitu charakterizuje nadmorská výška 700 metrov, priemerná ročná teplota 6 oC a ročný úhrn zrážok 800 až 900 milimetrov. Maximum zrážok spadne v júni až júli. Po celé obdobie výskumu pokusná plocha nebola herbicídne ošetrovaná ani hnojená.
ODOLÁVA CHOROBÁM I ŠKODCOM
Čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus L.) sa vyskytuje na Slovensku od nížin až do pásma kosodreviny na veľmi kyslých, málo úrodných i rašelinových pôdach. Výsledky pokusov dokazujú, že najväčším problémom v jej pestovaní je skoré kvitnutie a následná častá frekvencia výskytu neskorých jarných mrazov. Istota úrod však stúpa s nadmorskou výškou. Pozorovaním prirodzených porastov vo vyšších nadmorských výškach bolo zistené značné oneskorovanie kvitnutia, polohy nad 900 metrov sú preto optimálne. Plody každoročne spoľahlivo dozrievali až po nadmorskú výšku 1 500 metrov. Dôležitý je aj sklon terénu, preto východné a severne exponované, vlhšie svahy sú pre pestovanie čučoriedky a výšku úrod najistejšie. Pri spone vysadzovania 0,4 x 0,4 metra (62 500 rastlín na hektár) úrody kolísali od 1 293,7 do 4 806,2 kilogramu, pri priemernej úrode 3 100 kilogramov plodov na hektár. Z hektára možno teda dosahovať pri priemernej cene 45 Sk za kilogram plodov tržby od 58 216,5 do 21 6279,0 Sk. Výskyt významných chorôb ani škodcov sme nezaznamenali.
NENÁROČNÝ OVOCNÝ DRUH
Brusnica pravá (Vaccinium vitis - idaea L.). sa vyskytuje od nížin až po subalpínske pásmo na nevýživných, veľmi kyslých piesočnatých pôdach i rašeliniskách vrchoviskového typu. Terajšia výmera prirodzených porastov a aj celková produkcia je zanedbateľná a nedostatok tohto zaujímavého ovocia na našom trhu sa rieši dovozom. Slovensko má pritom vhodné klimatické podmienky a dostatok neúrodných, kyslých pôd na zintenzívnenie jej pestovania. Výsledky pokusov dokazujú celý rad predností šľachtenej formy brusnice pravej kultivaru (cv.) Koralle oproti pôvodnej forme. Pokusný cv. Koralle dával v rovnakých podmienkach vždy podstatne vyššie úrody plodov mimoriadnej kvality so zanedbateľným výskytom hniloby plodov. Úrodu poskytuje dvakrát ročne, ale z praktických dôvodov (nízke úrody, problémový zber) počítame len s druhým (jesenným) zberom. Úspešné pestovanie cv. Koralle je limitované nadmorskou výškou, ktorá nemá presiahnuť 750 metrov kvôli spoľahlivému dozretiu druhej, rozhodujúcej časti úrody. Pri spone vysadzovania 0,4 x 0,4 metra, tzv. zelený koberec (62 500 rastlín.ha-1), sa úrody pohybovali od 2 700 do 8 212,5 kilogramu, pri priemere 5 643,7 kilogramu plodov na hektár. Tento druh ovocia sa v súčasnosti u nás ani nevykupuje pre jeho nedostatok, hoci záujem by bol. Orientačná nákupná cena sa pohybuje nad 60 Sk za kilogram. V tomto prípade možno uvažovať o tržbách od 162 000 do 492 750 Sk na hektár.
V mimovegetačnom období sme zaznamenali hospodársky významný výskyt choroby na listoch brusnice (Allantophomopsis cytisporea), ktorá nám v niektorých rokoch spôsobila značné rozkolísanie úrod. V súčasnosti sú už vyšľachtené aj ďalšie perspektívne, najmä švédske kultivary Ida, Linnea a Sanna. Kultivary Sanna a Linnea, prinášajúce úrodu jedenkrát ročne sú predpokladom posunu areálu jej intenzívneho pestovania aj do vyšších polôh (nad 750 metrov), kde sa nachádza najviac vhodných a doposiaľ poľnohospodársky málo využitých lokalít.
Z výsledkov výskumu vyplynulo, že brusnica pravá je najmenej náročný a zároveň veľmi perspektívny ovocný druh pre tie najkyslejšie a najchudobnejšie pôdy, v ktorých dokáže naplno rozvinúť svoj úrodový potenciál ako nijaká iná poľnohospodárska plodina.
PROTIERÓZNY EFEKT
V spracovaní a využití týchto druhov ovocia má Slovensko bohatú tradíciu i skúsenosti. Plody nájdu všestranné využitie najmä v potravinárskom a farmaceutickom priemysle. Možno ich zmrazovať, sušiť, spracovať vo forme kompótov, použiť na výrobu nápojov, sirupov, marmelád i džemov. Možností odbytu plodov čučoriedok i brusníc u nás aj na trhoch EÚ sú veľké, produkcia nepodlieha kvótam, keďže v súčasnosti takmer 60 percent ich spotreby sa rieši dovozom, najmä z Kanady a USA, čo sú ich najväčší producenti na svete. Pestuje sa tam hlavne čučoriedka úzkolistá (Vaccinium angustifolium Ait) a brusnica veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon Ait).
V podmienkach Slovenska ich v plnej miere dokáže nahradiť pôvodný, kvalitatívne lepší druh čučoriedky obyčajnej a brusnica pravá. Zapojené porasty čučoriedky obyčajnej i brusnice pravej vykazujú značný protierózny efekt, čo je u nás významné vzhľadom na značnú svahovitosť horských polôh. Pri extenzívnom spôsobe obhospodarovania horských lúk a pasienkov znova nastávajú vhodné podmienky pre rozšírenie a intenzifikáciu ich pestovania. Zabránime tým šíreniu nežiaducej (burinnej) vegetácie na tieto plochy a zároveň prispejeme k ich efektívnejšiemu využitiu. Takýmto spôsobom sú obhospodarované, už po mnohé desaťročia farmármi opustené, veľmi kyslé a chudobné pôdy Kanady v provinciách okolo Zálivu sv. Vavrinca a severovýchodnej časti USA.
Ing. Daniel ŠIMALA, Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Výskumné pracovisko Krivá na Orave
Autor: Iveta Pavelková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
