Odťatou rukou vďaka chirurgom opäť hýbe!
Pre niekoľkými dňami priviezli do košickej nemocnice na Triede SNP staršieho pacienta s úplne amputovanou ľavou rukou v zápästí. Situáciu, ktorá sa laikovi môže zdať beznádejná, zvládol tím Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva bravúrne. Po vyše osemhodinovej operácii ruku prišili späť a pán Ladislav ňou opäť hýbe.
Ten deň bol pre 53 - ročného Ladislava podobný, ako tisíce iných. V košickej Kovoslužbe je "inventárom", robí v nej od roku 1967. Už mnohokrát predtým obsluhoval mohutné nožnice na strihanie kovu, oceľovú opachu, ktorú všetci volajú familiárne "osmička". Dokáže totiž prestrihnúť hocičo kovové až do hrúbky osem milimetrov. Jej masívne nože sa spúšťajú pedálom, Ladislav ho už v živote stlačil nespočetnekrát. Dodnes nevie, čo sa v ten "hororový" zlomok sekundy prihodilo. Či aktivizoval stroj nejakým záhadným nedopatrením, či sa dal samovoľne do pohybu "vďaka" skrytej technickej závade. Čeľuste nožníc zlovestne strihli ešte raz. Ladislavovu ľavú ruku precvikli v zápästí sťa by bola z papiera.
"V tom zlomku sekundy som necítil žiadnu bolesť. No hneď som si uvedomil, čo sa mi prihodilo. Moja ruka ležala povedľa a mne bolo okamžite všetko jasné." Vracia sa k osudovým okamihom Ladislav. Ak by sa mu to stalo trebárs pred dvadsiatimi rokmi, odseknutá ruka by s najväčšou pravdepodobnosťou skončila v odpade. Úspešnosť takzvanej reimplantácie za tých čias bola mizivá. Jeho ruka našťastie nebola vystavená extrémnemu tlaku, ako to býva bežné pri úrazoch, spôsobených lismi. Tkanivo bolo prakticky neporušené. Ak je splnená táto podmienka, chirurgovia sú dnes schopní malého zázraku.
V tých osudných sekundách ešte stihol skríknuť na kolegov v dielni a tí hneď konali.
Momentálne leží na posteli Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva FNsP na Triede SNP v Košiciach a chvíle, z ktorých behá mráz po chrbte, opisuje pokojným hlasom. "Až v sanitke som tú ruku začal cítiť..." sarkasticky povie a uškrnie sa. Akoby to ani nebol jeho vlastný zážitok.
Na znovuoživenie amputátu majú chirurgovia 6 hodín, potom už tkanivo odumiera
Privolaná záchranka prifrčí v priebehu niekoľkých minút a odváža Ladislava do nemocnice na Rastislavovej. O 13.30 sa rozozvučí telefón na už spomínanej klinike FNsP. MUDr. Eva Bartlová, ktorá má službu, dostáva základné informácie o úraze. Obratom volá jedného z chirurgov kliniky MUDr. Jána Sekáča, ten sadá do auta a letí do práce. "Amputát, teda časť končatiny, o ktorú pacient prišiel, sa musí urýchlene zachladiť. Laici majú mylnú predstavu, že sa zmrazí. Nie je to pravda. Zabalí sa do vlhkej rúšky a vloží do ľadovej drte. Optimálna teplota je okolo štyroch stupňov." Opisuje pohotový postup lekárov, ktorí poskytovali prvú pomoc, MUDr. Sekáč. V predpísanom prostredí vydrží amputát maximálne šesť hodín. Odrezaný prst sa dá zachrániť aj po dvadsiatich hodinách, ale svalové tkanivo "podlieha skaze" oveľa skôr. V lehote zhruba šiestich hodín musia chirurgovia stihnúť viacero zložitých úkonov, aby mohli končatinu zachrániť. Základ je zastaviť masívne krvácanie.
O 14.15 prijímajú Ladislava na Klinike ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva FNsP, v priebehu pol hodiny sú lekárom k dispozícii výsledky predoperačných vyšetrení. Analýza krvi, EKG, ďalšie potrebné informácie. Internista bleskovo vyhodnocuje prípadné riziká celkovej anestézy. Približne o 15.00 Ladislava privážajú do operačnej sály. Anesteziológ znecitlivuje ruku, špeciálnym ultrazvukovým prístrojom presne lokalizuje nerv. Čím je nerv bližšie, tým prudšia je reakcia svalov. "Retransplantačný tím zatiaľ nestráca čas, každá minúta je drahá. Mechanicky očistíme amputovanú ruku, odstránime hrubšie i jemné nečistoty, odumreté tkanivo. Označíme si pod zväčšovacími okuliarmi priebeh ciev a nervov." Približuje chvíle tesne pred samotnou operáciou MUDr. Sekáč.
Po obvode jednej žily sa spraví 15 i viac miniatúrnych stehov, ktoré musia byť stopercentne "krvotesné"
Základným úkonom pri podobnej operácii je spojenie kostí, na to určeným drôtom. Trvá zhruba 30 minút, hneď nato sa zašívajú cievy tepien a žíl. Svalové tkanivo dosť rýchlo odumiera, jeho prekrvenie je nutné obnoviť čo najrýchlejšie. Zošitie jednej tepny trvá chirurgom 45 minút a je to filigránska práca. Po obvode cievy je treba vytvoriť niekedy aj 15 miniatúrnych stehov. Všetko sa deje pod mikroskopom, stehy sa "šijú" tenučkými niťami. Chirurg pracuje so špeciálnymi mikroinštrumentami. "Je asi každému jasné, že tepna musí byť zašitá veľmi dôkladne, zo spoja nesmie uniknúť ani kvapôčka. Zároveň musí byť tepna dokonale priepustná. Počas operácie ju otestujeme. Svorkou ju pár sekúnd pridržíme, tým sa v nej zvýši tlak krvi. Potom svorky uvoľníme a jasne vidíme, či krv zošitou tepnou voľne preteká." Približuje desiatky jemných úkonov MUDr. Sekáč. Možno to vyzvieva paradoxne, ale zošívanie ruky, odťatej na zápästí, je "jednoduchšie", než oživovanie jediného prsta. V ňom sú nervové vlákienka oveľa tenšie a jemnejšie. I krvné cievky sú miniatúrne. Zošiť ich všetky tak, aby prst opäť "ožil", je skutočná chirurgická alchýmia. "Pred rokom som operoval 16 - ročného chalana, ktorému otec pri rúbaní dreva nechtiac odťal ukazovák. Podobná operácia zvykne trvať tri, štyri hodiny, no vtedy som ju robil 11 hodín. A bezprostredne po jej skončení sa upchala cieva. Musel som ju bezodkladne spriechodniť..." Poodkrýva "slasti" svojej práce J. Sekáč.
Pri operácii sa musia jemne skrátiť kosti (cca o 1 - 1,5 cm), aby nebol spoj šliach, nervov a žíl namáhaný ťahom. Dlhodobejšie napätie by mohlo spojenie rozrušiť.
Detské tkanivá sa regenerujú veľmi rýchlo, ale starší pacienti lepšie znášajú bolesť a sú kľudnejší
Znovuoživené tkanivo sa postupne regeneruje, čím je pacient mladší, tým je proces rýchlejší. "Deti vo veku majú oveľa lepšiu hojivú schopnosť, regenerácia tkaniva je veľmi rýchla. A to isté platí aj o navrátení sa pohyblivosti a citlivosti reimplantovanej časti končatiny." Vysvetľuje MUDr. Sekáč. Pravda, deti sú z úrazu oveľa viac vystresované. Ich operácia si vyžaduje celkovú anestézu, inak by sa hýbali a chirurgovia by nemohli presne pracovať. Starší pacienti sa síce doliečujú dlhšie, no lepšie znášajú bolesť. "Spomínam si na staršieho muža, ktorému sme museli prišiť palec na ruke. Priviezli nám ho až z Liptovského Mikuláša. Keď prišiel na kontrolu, zbadali sme, že drôtik na spojenie kosti mu z prsta netrčí, hoci by mal. Na našu otázku kde ho teda má veselo odvetil, že raz mimovoľne prudko švacol rukou a drôt mu odletel. Viac sa ani na kontrole neukázal a pokiaľ viem, ten jeho palec je plne funkčný..." Usmieva sa pri kurióznej spomienke MUDr. Sekáč.
Keď operačný tím kompletne dokončí svoju prácu, je pol jednej v noci. Ladislava ukladajú na lôžko, ale ešte predtým sa mu urobí rontgenový snímok. Potvrdí, či boli kosti optimálne spojené. Ruku Ladislavovi zabalia do mäkkých sterilných obväzov, znehybnia. A potom dajú do špeciálnej, takzvanej Kramerovej dlahy. Tá je do istej miery ohybná.
"Sestričky mu podávajú do žily antibiotiká, infúzne roztoky s látkami na rozširovanie ciev, na prekrvenie periférnych častí ruky, teda prstov. Dostáva tiež prípravky proti zrážaniu krvi, analgetiká, v prípade potreby aj sedatíva. Nepretržite každé štyri hodiny musíme kontrolovať prekrvovanie prišitého amputátu." Opisuje aktuálnu liečbu MUDr. Sekáč.
Určite ešte bude potrebná jedna, možno dve operácie na "sfunkčnenie" ruky. No najhoršie má zrejme Ladislav za sebou. Onedlho začne dlhodobú rehabilitáciu, najprv pod dohľadom lekára, neskôr už sám podľa ich presných pokynov. Výsledky vyšetrení sú sľubné, no pretečie ešte more času, kým sa ruka uzdraví. "Zošitý nerv sa regeneruje pomaličky, asi jeden milimeter za deň. Sú to jednoduché počty. Obnova citlivosti sa dá očakávať až po polroku, niekedy po roku. Žily a tepny si musia zachovať priepustnosť, tkanivo musí byť vyživované. Ak sa žila upchá, treba ju opäť operatívne spriechodniť." Približuje MUDr. Sekáč to, čo sa bude v najbližších mesiacoch zhruba diať.
Tím z košickej kliniky odviedol perfektnú prácu. Lekári ukázali, že dokážu zvládnuť i zložité a ťažké operácie. Ale primár MUDr. ......Varga nebol nášmu návrhu porozprávať sa o uvedenom prípade príliš naklonený: "Úprimne vám poviem - nechceme si takýmto spôsobom robiť reklamu. Sme momentálne jediným reimplantačným centrom na Slovensku, disponujeme potrebnými technickými aj personálnymi kapacitami. Sme prakticky nepretržite v pohotovosti. Ak sa vyskytne takýto urgentný prípad, dokážeme okamžite konať. Iba sme si urobili poctivo svoju prácu."
Ladislav sa tesne po bolestnom incidente už zmieroval s predstavou, že o ruku prišiel. Videl sám seba s neforemným kýpťom, a tá predstava bola poriadne trpká. Dnes sa tento bodrý chlap usmieva. Nie je zvyknutý na vzletné reči, a tak aj jeho slová, adresované lekárom Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva košickej nemocnice na Triede SNP sú prosté: "Z celého srdca im všetkým ďakujem. Nikdy na nich nezabudnem, urobili pre mňa veľmi veľa..." A presne ako mu to našepkáva jeho veselá povaha, šibalsky dodá: "Ešte tú ruku budem veru potrebovať, veď koľko roboty ma ešte v živote čaká. Vďaka skvelým košickým lekárom ju zasa mám..."
Marián BETÍK
Foto: Veronika JANUŠKOVÁ + archív kliniky
Autor: Zemplínsky majáles
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
