prezidentského paláca, a to ma načisto dojalo. Dokonca som si zobral pár dní dovolenky, aby som bol sám so svokím žiaľom. Nerád sa ako chlap priznávam, ale som si aj poplakal, presne tak ako vtedy, keď ho v tej Brazílii zajali Indiáni. Ešte aj dnes verím, že pán prezident je dobrák od kosti a nechcel ich presvedčiť ani o výhodách komunizmu ani ich obrátiť na kresťanskú vieru. Ako skúsený politik a diplomat určite nechcel na nich urobiť nijaký nátlak a iste im sľúbil aj osobnú podporu pri zavedení reforiem v ich indiánskej osade, týkajúcich sa obradov pri fajčení fajok mieru. Samozrejme, poplakal som si i v čase chorpby nášho pána prezidenta a modlil sa za jeho uzdravenie. Ale aby som sa poistil, večer som nahlas prečítal aj pár statí z vedeckého komunizmu. A ešte niečo, mal som taký ciťák, že do toho Rakúska k prof. Bodnerovi sa nemal dať dopraviť. Aj som mu poslal expresný list, ale ako vieme, on väčšinu počúva iba seba. Nechcem mu nič vyčítať, ale dnes sa môže presvedčiť, že pravdu som mal ja. Profesor má za sebou nevydarenú operáciu pacienta. Ten neprežil omyl profesora, ktorý si v jeho prípade pomýlil dva konce čreva. V našich zdravotníckych zariadeniach sa také niečo jednoducho nemôže stať. Už len preto, lebo kým sa pacient z poradovníka dostane na stôl umrie na starobu. Ale po tejto odbočke vrátim sa k spomínanej rozlúčke a s tým aj k mojej otázke. Keď pán prezident pred nastúpenými členmi vlády povedal, že "v zásade som reformy podporoval", premmiér Mikulš Dzurinda okamžite nadvihol obočie. Pýtam sa preto: Čo tým myslel?
Váš stály čitateľ a volič pána Schustera Berco Kamarát
- Pán Kamarát, Váš list iste poteší hlavne pána odchádzajúceho prezidenta, lebo stojíte pri ňom až do konca. Čo sa týka pána premiéra, on tým nadvihnutým obočím nič nmyslel, iba vyjadril svoj postoj k tejto charaktreristike postoja k vláde zo strany pána prezidenta. Nakoniec mohli si na záver všeličo povedať a robiť všelijaké grimasy a opičky, veď boli medzi sebou, Sami chlapi, ako za "starých dobrých časov súdruha Brežneva v Kremli". Vtedy si svet mohol myslieť, že ženy v Sojuze ani nežijú. Ale nechceme ironizovať iba konštatovať skutočný stav. Môžeme iba hádať, že pán premiér sa neozval iba preto, lebo pri takej slávnostnej príležitosti sa nesluší nikoho poslať do kelu. A nieto pána prezidenta, hoci sú chlapi iba medzi sebou. Možno by mu to povedal minister Rusko, ktorý sa na rozlúčku ani neunúval, lebo on by sa zdvihnutím obočia asi nespokojil. Arogantné premiérovo správanie vyvážili ministri a poslanci KDH, ktorých viaže k odchádzajcemu prezidentovi spoločná láska k Vatikánu, a ktorí mu podarovali obrazovú publikáciu o krížoch. Na záver dostanete od nás bonus Vy, nakoľko ste pri pánovi prezidentovi, ako píšete, vydržali až do konca. Prezradíme teda, že pán prezident dá vykopať všetky stromy zasadené za jeho éry v záhrade prezidenstkého paláca, naložiť a previezť ich na východ. Aby občania videli, že na nich nezabudol.
(mku)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
