temer vo všetkých krajinách bývalej E-15 je nižší záujem voličov ako naposledy v r. 1999. Nie je to nič senzačného, ak sa ale kontinuálny pokles, ktorý je trendom už od prvých volieb do EP v r. 1979, nezlomí, o pätnásť-dvadsať rokov budú chodiť k eurournám už len kandidáti a ich rodinní príslušníci. Ak len agentúry totálne nevybuchli, už dnes je zrejmé, že prielom neurobí ani desiatka nových členov, ktorá odhady priemernej účasti nevylepšuje.
Eurolídri i národné reprezentácie si lámu hlavy nad príčinami a rozdávajú múdre rady, ako ešte vyburcovať k činu ľahostajný ľud. Najvtipnejší sa zdá byť predseda EP Pat Cox (nedávno agitoval v Bratislave), podľa ktorého "vo väčšine štátov absentuje debata o európskych otázkach a miesto toho vidíme súťaže krásy kandidátov v provinčných kampaniach". Nuž - keby pán Cox bol v minimálnom dotyku s realitou, prišiel by na to, že nebyť "súťaží krásy" a provinčných tém, prognózy by vyzerali ešte biednejšie. Dôkazom je napr. Maďarsko, kde sa eurovoľby zvrhli na brutálny zápas dvoch najsilnejších strán, pričom predmetom sporu nie je ani jedna "európska otázka", ale výlučne to, čo a koľko splnila-nesplnila resp. nakradla-nenakradla Medgyessyho vláda. Tento konflikt zabalený do obojstranne vedenej negatívnej kampane udržiava oheň vo voličoch, takže prognóza je výnimočne dobrá - dokonca 57 percent, čo je asi šieste najvyššie očakávanie (pričom v Belgicku, Grécku, Luxembursku sú voľby povinné!). Ešte vyhranenejší je vnútropolitický zápas v Poľsku, kde eurovoľby majú už dávno iba jediný rozmer - generálna skúška na predčasné voľby (ktoré budú s vysokou pravdepodobnosťou na jeseň). Poľskému záujmu o EP, na rozdiel od maďarského, však ani to nepomáha - odhady sú biedne... A dalo by sa pokračovať. V Taliansku je ústrednou témou volieb do EP Irak, v Británii budúcnosť premiéra Blaira - a aj napriek tomu sa na ostrovoch očakáva účasť vôbec najnižšia. To je však už tradícia - ak ju nezmení Slovensko...
Nemenej vtipné ako Cox je aj vyhlásenie ministrov zahraničných vecí EÚ z minulého týždňa. Vyzýva euroobčanov k urnám tvrdením, že "EP hrá kľúčovú úlohu v procese európskej integrácie". Ak je to tak, treba sa ich spýtať, prečo napr. ústavnú zmluvu tvoril tzv. konvent, v Aténach jej požehnali premiéri a teraz sa o pozmeňovacích návrhoch hádajú ministri zahraničia. A ak sa definitívne dohodnú, ratifikovať sa ústava bude v národných parlamentoch (resp. referendách). Taká je kľúčová rola EP.
Reklamovať absenciu európskych tém je od politikov nielen nezmyselné, ale ešte aj pokrytecké. Oni totiž najlepšie vedia, že EP je v architektúre euroinštitúcií málovýznamný a má veľmi malú reálnu moc. Jej rozhodujúcu časť drží v rukách rada ministrov. Pričom zásadné a strategické rozhodnutia padajú na summitoch premiérov. Platí teda, že parlamentné voľby v septembri 2002 boli z hľadiska toho, čo bude SR v EÚ presadzovať a ako sa správať, nepomerne dôležitejšie ako voľby do EP. A porovnateľne významným aktom ako nadchádzajúce voľby bola dokonca aj nominácia európskeho komisára. Európsky parlament má tri významné právomoci: 1. schvaľuje rozpočet EÚ (ale nemôže dávať pozmeňovacie návrhy ani hovoriť do celkovej výšky prerozdeľovaných peňazí). 2. Schvaľuje zloženie EK (ale nemôže ho meniť). 3. Spoluvytvára časť európskej legislatívy, najmä v oblasti dopravy a ekológie. Ale tiež bez možnosti zákony navrhovať a meniť - len ich odsúhlasuje. To je všetko.
Nie je náhodou, že stranícki šéfovia a ich kandidáti, ktorí v kampani obchádzajú Slovensko, hovoria vo frázach a nekonkrétne. Bezobsažná je i celá debata o tom, či sa uplatní "národný záujem", ak sa hlasuje v straníckych frakciách. EP je predovšetkým inštitúcia, ktorá má dodať celej štruktúre zdanie demokratickej legitimity. Národní lídri sú však presne tí, ktorí sa rozšíreniu kompetencií EP doteraz najväčšmi bránili. Akési posilnenie sa črtá v návrhu európskej ústavy, tá je však zatiaľ hudbou budúcnosti.
Absencia "európskych otázok" v kampani teda vyplýva z podstaty veci - EP nie je klasický parlament, ale nákladný ornament na fasáde EÚ. A občania všetkých členských krajín to podvedome cítia - presviedčajú ich samotní kandidáti a strany: Nasadenie v eurokampaniach je rádovo menšie ako pri voľbách národných. Ak existuje nejaká zvláštnosť charakteristická pre Slovensko, tak je to fakt, že naše strany sa nesnažia predstierať nasadenie ani do tej miery, akú vidíme inde. Vnútropolitický rozmer volieb do EP totiž podcenili, resp. im vôbec nedošlo, že existuje. Už sme písali - ak SR v niečom stopercentne vedie, tak je to suverénne najnižší objem výdavkov na kampaň. A verte tomu, že o význame tých-ktorých volieb pre politickú triedu neposkytne nič vernejší obraz ako suma, akú je ochotná obetovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
