krátku stáž vo Švédsku. Momentálne má dva domovy jeden v Prahe a druhý v Bratislave. Dnes je známy najmä ako muzikálový herec a spevák. Objavil sa v populárnych predstaveniach Pomáda, či Dracula. Na televíznej obrazovke ho možno vidieť v seriáli Českej televízie Čierni baróni a prednedávnom dokončil aj nakrúcanie filmu Modrý kámen v réžii Víta Olmera.
Hovoríte výborne po anglicky, nemecky a rusky. Vyzerá to tak, že máte vzťah k učeniu. Ako to bolo v škole?
- Na základnej i na strednej škole som sa učil veľmi dobre. Iste, aj mnou, ako s každým, lomcovala puberta a vymýšľal som rôzne šibalstvá. Vždy to ale bolo v dobrom a mám na to krásne spomienky.
Spomeniete si na nejakú príhodu zo školských lavíc, či už smutnú alebo veselú, ktorá vám v pamäti utkvela najviac?
- Bol som známy tým, že som s kamennou tvárou vedel presvedčiť iných o niečom tak, že ani na sekundu nezaváhali, že to myslím vážne. Pamätám sa, ako som raz stretol na chodbe dvoch spolužiakov a povedal im, že pán riaditeľ chce, aby zo zborovne vyniesli tú najväčšiu skriňu s knihami, a aby ju ešte do konca veľkej prestávky postavili ku jedálni. Teperili sa s ňou niekoľko poschodí a po ceste stretli dvoch troch učiteľov, ktorí vôbec netušili, čo sa deje.
Nakoniec z toho bol obrovský cirkus, ale teraz sa na tom smejeme.
Väčšina malých chlapcov sníva o tom, že sa raz stanú požiarnikmi, policajtmi, astronautmi... Po speváckej kariére túži máloktorý. Chceli ste spievať odmalička?
- Nikdy som nechcel byť profesionálnym spevákom. Hudba pre mňa vždy bola koníčkom a je mi trochu ľúto, že som v podstate od nej závislý a musím sa ňou živiť, radšej by som spieval iba pre potešenie. Pôvodne som chcel študovať prírodné vedy, cestovať po svete a zúčastňovať sa na rôznych expedíciách. Žiaľ, nepodarilo sa mi to, ale láska k prírode mi ostala až dodnes.
Sú chvíľky, kedy by ste najradšej zavesili svoje povolanie na klinec?
- Snáď každý deň. (smiech) Moja práca mi robí radosť, ale stáva sa, že nič nevychádza a vtedy by som s tým najradšej skončil...
Máte miesto, na ktoré sa rád vraciate vtedy, keď už máte všetkého po krk?
- Veľmi rád sa vraciam k svojim starým rodičom do Trenčína, kde som sa narodil. Prežil som tam päť rokov. Tam som vyrastal, tam som začal vnímať krásy prírody a doteraz je to pre mňa to najlepšie miesto na relax.
Zbožňujem ten pokoj, tú čistotu... Problémy veľkomesta tam nič neznamenajú.
Milujete prírodu a zvieratá. My sme sa však dozvedeli, že sa bojíte sliepok...
- To teda áno! Mám priam panickú hrôzu zo sliepok a vlastne ani neviem, prečo. Možno ma v detstve ďobol nejaký kohút. Isté však je, že keby tu teraz bola nejaká sliepka, vyliezol by som na strop. (smiech)
Vďaka svojmu povolaniu však viac času ako v prírode trávite na spoločenských večierkoch. To znamená okrem iného miešané nápoje, likéry a šampanské... Máte obľúbený koktail, ktorý by ste každému odporučili?
- Áno, mám! Milujem jeden miešaný nápoj pochádzajúci z Latinskej Ameriky volá sa Caipirinha. Je to veľmi osviežujúci nápoj, ktorý obsahuje limetovú šťavu, hnedý cukor a destilát z cukrovej trstiny zvaný cachaça.
Bohužiaľ, na Slovensku je málo barov, kde ho vedia namiešať podľa originálnej receptúry. Naozaj ho ale odporúčam kto ho raz ochutná, nikdy už nebude chcieť iný. (smiech)
A čo vy a technika? Ste typ, čo má neustále pri uchu mobilný telefón, alebo modernú techniku používate naozaj len keď musíte?
- Nemám veľa času venovať sa skúmaniu týchto vecí, a tak nepôsobím práve ako technický typ. Zato prsty na oboch rukách mám vycvičené tak, že popri šoférovaní sa ani nedívam na klávesnicu mobilného telefónu a textové správy píšem jednu za druhou. Strašne veľa "esemeskujem"...
Pripravujete v tomto čase niečo nové, čím by ste potešili svojich fanúšikov?
- Práve v týchto dňoch vydávam nový singel s názvom Topím sa, plávam. Je to veľmi vtipná pieseň o mužovi, ktorý sa zamiluje v troch európskych mestách v Bratislave, Prahe a Londýne - a sklamaný láskou skáče postupne do Temže, Vltavy a Dunaja. Už čoskoro ju budú ľudia môcť počuť v rádiách, a tak sa majú na čo tešiť.
Iste nebolo jednoduché prepracovať sa tam, kde ste teraz. Čo by ste odkázali začínajúcim spevákom či hercom, ktorí sa chystajú bojovať vo veľkom svete showbussinessu o svoje miesto?
- V prvom rade by si mali vybrať iné povolanie. (smiech) Ale keď je to už beznádejné a túžia po tom tak veľmi, že si to nedajú vyhovoriť, najdôležitejšie je, aby ostali sami sebou, aby nestratili dušu. V našej brandži je to veľmi ťažké, je to neustály boj, obrovský tlak na psychiku... Treba si preto dávať pozor, aby ich nezlákali drogy, alkohol či iné neresti. Treba sa držať svojich zásad, to je základ úspechu.
Autor: Dominika Uhríková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
