imunita poslancov Národnej rady SR a sudcov. Ak by parlament jeho návrh novely akceptoval, tak na trestné stíhanie poslancov a sudcov už nebude potrebný súhlas Národnej rady SR, respektíve Ústavného súdu SR tak, ako to v súčasnosti určuje platný právny stav. Potreba súhlasu parlamentu pre vzatie poslanca do väzby a Ústavného súdu SR pre vzatie sudcu do väzby však zostane zachovaná.
Lipšic argumentuje, že imunita nemôže chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia. Návrh ich preto zrovnoprávňuje poslancov a sudcov s ostatnými občanmi. Poslancom ponecháva imunitu len za hlasovanie v parlamente a za výroky prednesené v NR SR a sudcom za ich rozhodovaciu činnosť. Takto sa podľa Lipšica lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred možným zneužívaním moci. Navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín. Naďalej pritom zostáva zakotvenie potreby súhlasu NR SR, respektíve ústavného súdu na vzatie poslanca, sudcu a generálneho prokurátora do väzby. Ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán musí tento fakt ihneď oznámiť nielen predsedovi NR SR tak ako doteraz, ale zároveň aj predsedovi mandátového a imunitného výboru. Zároveň sa stanovuje, že poslanca možno vziať do väzby len po predbežnom súhlase mandátového a imunitného výboru. Tento predbežný súhlas musí schváliť NR SR na svojej najbližšej schôdzi. Ak sa tak neudeje, poslanec musí byť prepustený na slobodu. V prípade NKÚ sa navrhuje, aby sa jeho kontrolná pôsobnosť vzťahovala aj na obce a vyššie územné celky v širšom, až úplnom rozsahu. V súčasnosti je zabezpečená vonkajšia kontrola územných samospráv len pokiaľ ide o hospodárenie v rámci tzv. preneseného výkonu štátnej správy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
