Matúšom Čákom Trenčianskym a na východe vládli mocní Omodejovci. V Uhorsku boli potrebné zmeny v ideológii, práve, administratíve a žiadali sa aj štrukturálne premeny.
Ťažká a zložitá bola pozícia mladého kráľa a k tomu ešte cudzinca. Na kráľovský dvor prišiel v sprievode odborníkov, ktorí mu mali pomáhať splniť zámery. Medzi nimi bol aj Filip Drugeth. O dvanásť rokov neskoršie sa prisťahoval aj jeho brat Ján (1288 - 1333), ktorý často bojoval proti oligarchii po boku kráľa. Naproti tomu Filip sa hneď ujal významných funkcií po Omodejovcoch.
Filip Drugeth sa v r. 1315 stal županom Spišskej stolice a kastelánom Spišského hradu. O dva roky aj županom Turnianskej a Novohradskej stolice, potom bol aj županom Zemplínskej, Užskej, Šomoďskej, Tolnianskej, Fejerskej a Báčskej stolice. Zomrel v r. 1335 a celý jeho majetok prešiel na brata Jána. Ján mal dvoch synov - Viliama a Mikuláša, z ktorých sa do dejín Uhorska viac zapísal Viliam. Filip Drugeth nezanechal potomka a nositeľom rodovej štafety sa stal po Jánovi Mikuláš.
Viliam Drugeth bol v r. 1328 županom Šarišskej stolice a o dva roky aj Spišskej a Abovskej. Patrili mu rozsiahle majetky a vyše desať hradov. Stal sa obľúbencom kráľa a v roku 1334 ho sprevádzal do Neapolu. Rok na to sa stal palatínom a v tejto funkcii zotrval až do smrti. Jeho majetky prešli na brata Mikuláša, ktorého potomkovia sa začali usadzovať na humenskom domíniu.
Kráľ K. Róbert daroval Filipovi v roku 1317 Humenné spolu s brekovským a jasenovským panstvom a stal sa najbohatším šľachticom na severovýchodnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktoré prešli na brata Jána, ktorý je oficiálne považovaný za zakladateľa rodu v Humennom. V r. 1381 si Drugethovci začali v prídomku písať Humonny (Humenský). Po nástupe Žigmunda na trón sa zmenilo postavenie Drugethovcov, ktorí sa nadlho odmlčali a nezastávali významnejšie funkcie v Uhorsku.
V polovici 15. storočia sa ich zemepanstvo a hrady dostali pod vplyv bratríkov a dvoch z rodu - Štefana a Bartolomeja bratríci zajali. Niektorí členovia rodu sa zaplietli do sprisahania proti M. Korvínovi, za čo im odobral kráľ brekovský hrad.
Humenné bolo na významnej obchodnej ceste, ktorá spájala južné kraje Uhorska s Poľskom. Kupci museli prechádzať cez Humenné, čím usadlosť nadobudla privilégiá. Humenskému domíniu koncom 16. storočia patrilo 2 441 poddaných a 126 obcí. Humenné vtedy malo okolo 600 - 700 obyvateľov. Drugethovci aktivity zameriavali na obrábanie pôdy, chov dobytka a najmä oviec, menej sa venovali remeselnej výrobe.
K zmene postavenia Drugethovcov došlo začiatkom 16. storočia, keď jeden z roku - Štefan bol v službách kráľa Ľudovíta II. a v bitke pri Moháči velil časti vojska Jána Zápoľského. Po smrti Zápoľského sa pridal na stranu Habsburgovcov a zato sa stal v roku 1538 košickým hlavným kapitánom a v rokoch 1552 - 1556 županom Zemplínskej a Užskej stolice. Odišiel na cisársky dvor a cisár Ferdinand I. sa stal krstným otcom jeho syna Františka. V šľapajách svojho otca pokračoval syn Valentín (1577 - 1609), ktorý ako 22-ročný sa stal županom Zemplínskej a Užskej stolice a ašpiroval na kniežacie kreslo Sedmohradska.
Dvaja z rodu - Juraj a Valentín sa v r. 1608 zúčastnili korunovácie kráľa Mateja II. a potom nadobudli vysoké postavenie v Uhorsku. Juraj sa oženil v r. 1610 s Katarínou Nádaždyovou, mladšou dcérou Alžbety Báthoryovej a na svadbe vo Vranove bola aj Čachtická pani.
Drugethovci koncom 16. a začiatkom 17. storočia boli na strane reformácie. V r. 1609 Juraj prestúpil na katolícku vieru a stal sa prívržencom Habsburgovcov. On sa významnou mierou zapísal do ďalšej histórie Uhorska. V čase povstania G. Bethlena naverboval vojsko v Poľsku a 22. novembra 1619 bojoval pri Humennom proti povstaleckým vojskám, ktoré viedol Juraj Rákoci, ktorého vojsko porazil a pri Humennom padlo 1 500 povstaleckých vojakov. Juraj Drugeth presadzoval rekatolizáciu a pripisuje sa mu veľký podiel na založení Jezuitského humenského kolégia, ktoré neskoršie bolo premiestnené do Užhorodu.
Na spiatočnej ceste sa poľský kráľ Ján Sobiesky po bitke proti Turkom pri Viedni v r. 1683 zastavil a prenocoval na humenskom domíniu u posledného člena rodu Žigmunda Drugetha. Toto počínanie sa nepáčilo kurucom. Chytili Žigmunda Drugetha a popravili v r. 1684 v Košiciach. Ním sa skončila 350 ročná hegemónia Drugethovcov v Uhorsku a Humennom. Ostali po ňom tri dcéry.
Pre zaujímavosť: Humenská firma MECOM pomenovala svoje mäsové výrobky "drugeth".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
