múku a cukor, ktoré boli stále na prídel. Košickým pekárom sa videlo málo 50 halierov za jednu žemľu, preto dva dni štrajkovali a nakoniec vybabrali sami so sebou.

Kšeftárov trestali väzením

Mestská hospodárska rada Košíc i mešťanosta vyslali do Bratislavy na Zemský obilný úrad svojich "povereníkov" Jozefa Mizsika a radcu Gustáva Baueráka, aby intervenovali vo veci prísunu potravín pre Košice. Po ich návrate zasadala mestská rada a my sa dozvedáme: "Pre Košice má byť zásoba poistená na mesiac marec na základe 8-kilo-gramovej kvóty a síce tak, že každý nezaopatrený obyvateľ Košíc dostane 3 kg múky na varenie, 3 kg chlebovej múky, 1 kg kukuričnej a 1 kg kukuričnej krupice. Kvóta na druhú polovicu marca môže byť vydelená ešte pred Veľkou nocou (pripadá na 3. a 4. apríla), nakoľko do košického a čanianskeho mlyna došlo 28 vozňov pšenice, ktorej dľa Zemského úradu najväčšia čiastka bude mestu pridelená. Veľký nedostatok sa ukazuje dotyčné otrúb a maku. Okrem toho stojí mestu k dispozícii 5 vozňov americkej múky, ktorá sa má dostať aj vyše kvóty a bez múkového lístka v každom obchode po 12 korún 20 halierov. Cukor na marec jeden a pol kila na osobu sa tiež teraz vydeľuje."

Počas tejto potravinovej krízy boli stanovené pekárom maximálne ceny na jednotlivé výrobky. Na východnom Slovensku vo všetkých mestách mali podľa toho pekári predávať žemle po 50 halierov. Košickým pekárom sa to málilo a odmietli piecť s odôvodnením, že 50 halierov je veľmi málo za žemľu pri 12-tich korunách za kilogram múky. Dva dni štrajkovali. Keď sa dozvedeli, že košický magistrát zabezpečuje dovoz žemlí z mimokošických pekární, prestali štrajkovať, začali piecť a predávať - po 50 halierov.

V Šarišskej župe dostali na marec aj apríl prídel 250 hektolitrov liehu od ministerstva, a to na výrobu aprovizačného rumu. tento prídel bol prvým prelomom do štátneho hospodárenia s alkoholom a čapovaním liehovín na Slovensku. Okrem tohto liehu dostali ešte továrne v Šarišskej župe 300 hektolitrov liehu na výrobu pálenky a rumu, ktoré mohli voľne predávať v minimálnom množstve 25 litrov.

Okrem múky a cukru bol aj nedostatok maku, hrachu, fazule. Pred úžerníckym súdom sa zodpovedali za predražovanie potravín a kšeftovanie vo veľkom obchodníci, ktorí predražovali všetko. Najviac mak - až o 18 korún na 1 kg. Za to boli na pokutu tisíc korún so zhabaním tovaru alebo na 10 dní väzenia odsúdení obchodníci Rubin a Goldring z Medzilaboriec, Pilzer z Humenného a Anna Wysová z Košíc.

Pohroma prišla aj na pestovateľov kapusty. Zväz výrobcov "kysanej" kapusty odporučil Expozitúre Ministerstva poľnohospodárstva ČSR v Bratislave, aby upovedomila roľníkov na Slovensku o zmene vo výkupe kapusty: oproti roku 1920 jej vykúpia spracovateľské podniky iba tretinu, nakoľko nebudú vyvážať kyslú kapustu do Viedne ani do Poľska pre nevýhodný valutový kurz. Roľníkom odporúčali zasadiť viac skorých zemiakov a zasiať viac jačmeňa.