pričom hneď dva z nich sa jazdia na americkom kontinente. Skôr než sa však šapitó kráľovskej disciplíny automobilového športu rozloží v zámorskej Mekke v Indianapolis, čaká na pilotov a tímy nie veľmi obľúbená veľká cena Kanady v Montreale. Neobľúbená kvôli nepríjemnému a zradnému okruhu, polovica ktorého sa v priebehu roka používa na bežnú premávku (vozovka je znečistená a šmykľavá). Na druhej strane je však trať vybudovaná na ostrove Svätej Heleny, ktorý leží priamo uprostred mesta a prakticky hneď za paddockom čaká na pretekárov rušný život veľkomesta (tento fakt vyhovuje zasa spoločenským typom akými sú Coulthard, či Button). Kanadská veľká cena sa jazdí už od roku 1967, keď na okruhu v Mosporte zvíťazil Jack Brabham. Dvakrát (v rokoch 1968 a 1970) striedal Mosport okruh Mont Tremblant, no od roku 1978 sa definitívne presťahovala do Montrealu. Dráha je tu vybudovaná okolo časti olympijského (veslárskeho) komplexu z roku 1976, respektíve areálu EXPO 1967. Úvodný závod na tejto trati sa jazdil za chladných jesenných podmienok októbra 1978 (teploty sa pohybovali tesne nad nulou) a najlepšie sa vydaril tímu Ferrari, keď zvíťazil domáci hrdina Gilles Villeneuve pred tímovým kolegom Jody Scheckterom. Po tragickej smrti otca Jacquesa Villeneuva (v roku 1982 v Zolderi) dostal potom okruh práve jeho meno Circuit Gilles Villeneuve. Tento rok sa v Kanade uskutoční už 36. ročník Grand Prix, no nechýbalo veľa a Montreal mohol nadobro z kalendára vypadnúť. Vlani totiž provincia Quebec schválila zákaz tabakovej reklamy a do kalendára sa GP vrátila až keď sa promotérovi podarilo získať 20 miliónov dolárov ako odškodné pre tímy (po 5 mil. poskytli provincie Ottawa a Quebec, desať zložil sám promotér Norman Legault). Jej pozícia v budúcnosti však aj naďalej zostáva neistá. Bola by to však škoda prísť o kanadskú veľkú cenu. Práve s ňou sú totiž spojené rôzne výrazné zápisy v histórii tohto športu. Tak napríklad v roku 1980 tu štartoval Mike Thackwell, ktorý sa stal najmladším pilotom na štarte pretekov F1, keď mal 19 rokov, 5 mesiacov a 29 dní. Kuriózna príhoda sa zasa písala v roku 1991, keď Nigel Mansell suverénne odjazdil na čele celých 68 kôl, no v záverečnom 69. kole začal mávať divákom, nesústredil sa na riadenie, zhasol mu motor a zvíťazil Nelson Piquet. S rokom 1999 sa zasa dokonca spája hneď niekoľko zaujímavých momentov. Prvým bolo postupné vypadnutie štyroch majstrov sveta (M. Schumacher, D. Hill, J. Villeneuve a R. Zonta Zonta bol úradujúci šampión FIA GT) na rovnakom mieste, keď postupne všetci havarovali v poslednej zákrute. Druhým historickým zápisom týchto pretekov bol dosiaľ jediný prejazd cieľom (predčasne neukončených pretekov) za bezpečnostným vozidlom, keď štyri kolá pred koncom havaroval Frentzen a na trať muselo Safety Car. Pred piatimi rokmi tiež pred GP Kanady oznámil Jackie Strewart, že odpredáva aj zvyšné podiely svojho tímu spoločnosti Ford, čím sa svetoznáma automobilka stala 100%-mým vlastníkom tímu F1 a nastúpila trend opätovného vstupu automobiliek do kráľovskej disciplíny. Mimochodom, ak už sme pri roku 1999, tak práve po pretekoch v Kanade oznámil odchod z F1 Damon Hill a boss Bernie Ecclestone tri dni po podujatí podstúpil operáciu by-passu. Vráťme sa však do súčasnosti. Doteraz najúspešnejším pilotom kanadskej grand prix je Nemec Michael Schumacher, ktorý tu triumfoval už šesťkrát (1994, 97, 98, 2000, 02, 03). Ak by sa mu však podarilo zvíťaziť aj v tomto roku, tak by stanovil nový rekord vo víťazstvách na jednom podujatí. Samotná trať, po posledných úpravách v roku 2002, meria 4361 metrov a plánovaných je 69 kôl (305,270 km). Štart pretekov je naplánovaný nezvyčajne na 12.30 miestneho času, čo by v prerátaní na stredoeurópsky čas malo byť 19.30 hod. (ak správne počítam).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
