najväčších osobností 20. storočia. Písať teraz o Reaganovi je nesmierne nevďačné, keďže v mori nekrológov a komentárov, ktoré sa v týždni objavili, už bolo povedané všetko a prísť na niečo nové je nadľudská úloha.
Pohľadom zo Slovenska, aj z jeho východu, je prioritné, že Reagan bol prezident, ktorý zásadne otočil tok dejín - aj v Európe. Zmenil Ameriku a zmenil aj svet - k lepšiemu.
Bola to Reaganova politika, ktorá nesmierne urýchlila rozklad Sovietskeho zväzu a teda aj jeho stredoeurópskych dŕžav. Preteky v zbrojení, ktoré Rusom vnútil (SDI - Strategická obranná iniciatíva, tzv. hviezdne vojny) nemohlo plánované hospodárstvo ZSSR a jeho satelitov vydržať. Reagan využil potenciál trhovej ekonomiky k narušeniu mocenskej rovnováhy v tzv. studenej vojne, čím vyvolal paniku a spory medzi komunistickými vládcami v Kremli. Narušenie mocenskej rovnováhy priamo v sovietskom vedení vystrelilo do výšin "reformátora" Michaila Gorbačova, ktorý bol potom Reaganovi nedobrovoľným partnerom v demontáži komunistickej "ríše zla". Navždy živá (na rozdiel od Lenina) zostane práve táto Reaganova metafora (evil empire), ktorou označil celý komunistický blok.
Námestie v Bratislave (ale aj Košiciach), ktoré navrhuje OKS, zaslúži Reagan preto, lebo prispel k našej slobode väčšmi, ako ktorýkoľvek iný dobový či ešte živý politik. Je isté, že komunizmus vo východnej Európe by padol aj bez Reagana, nemenej isté však je, že nebyť jeho principiálneho odmietnutia dovtedajšej politiky predchodcov (a európskych lídrov) by k nám sloboda dorazila oveľa neskôr. Bezpochyby by dnes nebola rozšírená EÚ, ani Slovensko v NATO. Reaganov najväčší prínos presne pomenoval Roman Joch - bol prvý západný štátnik, ktorý "nechcel s komunizmom koexistovať, ale zničiť ho." Večná škoda, že ho nezvolili aspoň o štyri roky skôr - v republikánskych primárkach 1976 porazil Reagana vtedy úradujúci Gerald Ford, ktorý potom prehral s Jimmy Carterom...
Je až neuveriteľné, koľko európskych ctiteľov má Reagan 15 rokov po odchode z prezidentskej funkcie. Zrazu - kde sa vzali? V USA bol jedným z najobľúbenejších prezidentov (v r. 1984 porazil Waltera Mondala najvyšším rozdielom v dejinách prezidentských volieb). V Európe 80.-tych rokov ale vyvolávalo meno Reagan rovnaké vášne, ako dnes George Bush. A nielen vo východnej, kde demonštrácie organizovali komunisti; aj na Západe sa vlnili stotisícové sprievody, napríklad keď sa rozhodol rozmiestniť Pershingy (rakety). Pamätníci potvrdia, že protireaganovské protesty sú skoro nerozoznateľné od dnešných antiglobalistických či antibushovských podujatí. Ľavicoví a "liberálni" intelektuáli plnili v 80.-tych rokoch noviny článkami o tom, aký je Reagan nebezpečný pre svetový mier a odzbrojenie. Dnes je hodnotenie tohto štátnika aj v socialistických a "proeurópskych" kruhoch iné - nikto si totiž nedovolí poprieť, že pád svetového komunizmu bol veľké dobro.
Ronald Reagan ale hlboko zmenil aj Ameriku. Neuveriteľne rýchlo ju vyliečil z postvietnamskej neurózy a komplexov, vrátil USA sebavedomie a to, čo ju vždy zdobilo - vieru vo vlastné sily, podnikavosť a iniciatívu. Reagan je prelomový aj tým, že priam drakonickým spôsobom zvrátil celosvetový trend neustáleho zvyšovania daní. Jeho zníženie daní z príjmov právnických osôb o 40 percent (!!) naštartovalo obrovský rast ekonomiky. Kritici mu nevedia zabudnúť, že "reaganomika", ako jeho plán nazvali, zapríčinila enormný štátny dlh USA. Zosmiešňovanie je však účelové a nespravodlivé - Reagan navrhoval vyrovnané štátne rozpočty. Deficity zvyšoval a dlhy vyrábal Kongres, ktorého obe komory ovládali počas celého jeho funkčného obdobia demokrati. Z Reaganovej daňovej revolúcie žil v deväťdesiatych rokoch demokrat Bill Clinton, ktorý si mohol dovoliť prebytkové rozpočty aj pri zachovaní sociálnych programov len preto, lebo ekonomika vykazovala trvalý rast. Porovnanie kriviek HDP najvyspelejších krajín EÚ a USA za posledných dvadsať rokov dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, že či k väčšiemu blahobytu vedú nižšie dane a menšie zásahy štátu, alebo vyššie dane a väčšie štátne intervencie. Aj skutočnosť, že o tom vieme, je zásluha Reagana.
Reagan bol herec a žiadny génius. Na rozdiel od iných to ale o sebe vedel. A preto sa obklopoval špičkovými poradcami; v ekonomike mu napr. radil Alan Greenspan, terajší šéf FED-u (federálny rezervný systém - ako centrálna banka v Európe). Po odchode do prezidentskej penzie sa Reagan stiahol z verejného života a posledných desať rokov dožil stále vzdialenejší od reálneho sveta - postihla ho Alzheimerova choroba. Bol to priamy človek a vtipný glosátor. Dokázal niečo neskutočné - milovala ho aj inak zmýšľajúca časť Ameriky. Bushovi sa to stať nemôže...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
