ktorí nadovšetko milujú vôňu spáleného benzínu a škripot bŕzd je pre nich priam rajskou hudbou. Medzi nich nesporne patrí aj držiteľ dvoch majstrovských titulov Slovenska v rokoch 1994 a 1995 v skupine N, Košičan Vladimír Palko. V slovenskej rely debutoval v osemdesiatych rokoch minulého storočia, pričom absolvoval veľké množstvo domácich i zahraničných súťaži. Napriek tomu mu zostal jeden nesplnený sen, podobný tým, ktorí majú možno všetci pretekári aj v iných športových disciplínach štart na svetovom podujatí. S myšlienkou štartovať na niektorej európskej rely, či už typický zimnej, asfaltovej, alebo šotolinovej sa zahrával už dlhšie.

Zo slovenských pretekárov rely sa v seriáli majstrovstiev sveta predstavili doteraz iba dve posádky, a tak dvojica Vladimír Palko a Róbert Müller rozšírila enklávu našich jazdcov, štartujúcich na tomto významnom svetovom podujatí v automobilových súťažiach rely. Košická dvojica si pre debut zvolila jedno z najťažších šotolinových podujatí - Rally Cyprus. Jej trať je povestná nepríjemnými kameňami, výtlkmi a nechýbajú na jej ani brody. Značná časť súťaže sa jazdí v pohorí Troodos a na planinách severne od hlavného mesta ostrova Limasolu. Počas troch dní absolvovala posádka Petty Racing viac ako 1000 km dlhú trať, z ktorej štvrtinu tvorili rýchlostné skúšky.

"Každý človek si pred seba postaví nejaký cieľ a chce dosiahnuť niečo, čo iní nie. My sme si povedali, že ideme skúsiť niečo najťažšie," rozhovoril sa Vladimír Palko. "Aj preto sme sa rozhodli pre rely na Cypre. Svojim spôsobom sme tu mali aj zázemie, mohli využiť miestneho providera, ktorý ma bohaté skúsenosti s prípravou a prevádzkovaním automobilov v miestnych podmienkach. Predpokladali sme, že auto bude pripravené tak, aby zvládlo nástrahy danej trate. Vychádzali sme aj z toho, že lepšie je mať auto "narodené" priamo na Cypre, ako prerábať asfaltový podvozok na šotolinový." Slovenský tandem sa dokázal v pohode vysporiadať s miestnymi poveternostnými podmienkami a rýchlo sa aklimatizoval, hoci ostrov v Stredozemnom mori je povestný vysokými teplotami.

"Hneď po príchode sme väčšinu času strávili v garáži pri príprave tréningového auta. Neskôr sme s ním jazdili po meste a zisťovali sme, kde sa nachádza riaditeľstvo, sekretariát, rampa, servis, uzavreté parkovisko. Samozrejme, že sme nemohli zabudnúť ani na obhliadku trate a napísanie rozpisu. Jazdili sme v pohorí Troodos, teploty na naše pomery boli vysoké - okolo tridsať stupňov, ale v tom čase fúkal vietor a pre našinca to bolo celkom znesiteľné," s úsmevom si spomína na prvé dojmy Vlado. Májové teploty zmierňoval príjemný vietor na pevnine, avšak na mori narobil starosti kapitánom lodí, ktoré mali na svojich palubách tréningové autá jazdcov svetovej špičky a pre vysoké vlny nemohli zakotviť v prístave. "Všetky tímy využili možnosti miestnych požičovni a servisov, aby si prenajali autá na tréning. Samotný Grönholm si požičal auto od spoločnosti Cool Motorsport, ktorá pripravovala pre nás súťažné auto. Prvé dni na Cypre boli celkom príjemné, avšak keď sme si obliekli kombinézy a zavreli sa do auta, bolo nám poriadne horúco. Doslova sme sa varili vo vlastnej šťave. Nebolo to nič príjemné, avšak musím povedať, že za týždeň sme schudli najmenej o tri až päť kilogramov. Až v nedeľu sa počasie zvrtlo a v kopcoch pohoria Troodos pršalo."

Počas pobytu v Limasole sa košická dvojica mala možnosť stretnúť s množstvom domorodých obyvateľov, ktorí na Vlada zanechali veľmi dobrý dojem. "Musím povedať, že boli príjemní, prívetiví a veľmi pohostinní. Našou veľkou výhodou bolo, že sme boli u našich priateľov, ktorí nám poskytli niekoľko cenných rád. Pred samotnou súťažou som mal tú česť sa previezť s jedným cyperským pretekárom, ktorý mi povedal, na čo si nám dávať pozor."

O tom, že trate na cyperskej rely patria medzi najťažšie, sa presvedčila aj naša dvojica, ktorá nakoniec bolo po dvoch dňoch veľmi rada, že mala iba dva defekty. "Počas prvého dňa som jazdil asi na najhorších tratiach, čo sa týka kvality povrchu. Ten sa dal prirovnať k tankodromu, na ceste boli veľké koľaje, v ktorých som nevedel poriadne jazdiť. Pripadal som si ako žiačik v prvej triede," glosoval V. Palko. Mechanici mu zdôrazňovali, aby som sa nebál jazdiť opatrne, hoci stratí veľa na súperov. "Pred podujatím som mal zo súperov prirodzený rešpekt, no nebál som sa vzájomnej konfrontácii. Očakával som, že budem strácať na najlepších, ale že to bude tak veľa, to ma zaskočilo. Všetci ma však upokojovali, že na tejto trati musím zvoliť inú taktiku a nenaháňať sa za každú cenu. Vraj musím jazdiť rovnomerné tempo, ktoré môže sláviť úspech v podobe cieľovej rampy. Autá dostali poriadne zabrať a viacerí konkurenti či favoriti predčasne skončili. V druhý deň boli eresky v porovnaní s prvým jemnejšie a už sa mi podarilo poslať auto jemným šmykom. Samozrejme k rely patria aj defekty a my sme jeden dostali na najdlhšej rýchlostke. Súťaž bol a pre nás aj dobrou školou a v krutých podmienkach si vyskúšali výmenu defektu. Získali sme cenné skúsenosti, a dokázali iným aj sebe, že to dokážeme zvládnuť."

Po každej stránke bola cyperská rely pre košický tandem poučná a okrem krušných momentov zažili aj príjemné. Medzi ne patrí aj pomoc Andreasa Contantina, ktorý im robil sprievodcu pri prejazde po zrušenej ereska na ďalšiu. "Druhý deň bol lepší a postupne sme sa dostávali do tempa, no opäť sme mali defekt. Po výmene kolesa sme chceli na ďalšej zatiahnuť, avšak tá bola pre veľké množstvo divákov zrušená. Boli sme sklamaní, lebo keď sme sa cítili fajn, tak práve vtedy sa nedalo jazdiť. V našich podmienkach pri zrušení eresky nasleduje voľný prejazd po nej, avšak na Cypre tomu tak nebolo. V časovke sme dostali náhradný čas a mali použiť záložný itinerár a pokračovať na ďalšiu. Na naše veľké prekvapenie ten náš zostal doma. Na niečo také sme vôbec nepomysleli a v tom návale práce aj zabudli. Pomoc nám poskytol Andreas, ktorý nakoniec skončil v konečnom účtovaní za nami. Počkal nás a previedol spojovačkou na ďalšiu rýchlostnú skúšku. Pre nás to bol ohromný zážitok a pomoc, pretože ináč by sme predčasne skončili," opísal jeden z množstva zážitkov V. Palko.

Ukázalo sa, že košická posádka zvolila na extrémne náročnej trati správnu taktiku a ich Mitsubishi Lancer EVO VII vydržalo až do cieľa, hoci pred poslednou rundou rýchlostných skúšok im všetko jedno nebolo. Najskôr im odišiel druhý rýchlostný stupeň a na posledné kilometre im zostal iba prvý. Svoj prvý štart na svetovej rely pretavili v cenný úspech v skupine N, keď skončili na treťom mieste. V absolútnom poradí skončili na šestnásti. "Postupne sme zistili ako máme jazdiť, aby sme sa zlepšovali, ale svoje urobila aj únava materiálu. V pätnástej rýchlostnej skúške som počul z prevodovky čudný zvuk, preto sme zvoľnili. Vypadol nám druhý rýchlostný stupeň. V servise nebol čas na výmenu prevodovky, a tak sme odišli na posledné kolo rýchlostných skúšok s tým, že môžeme radiť tretí, štvrtý a piaty stupeň. Boli sme sklamaní, že sme absolvovali takmer celú trať a nevideli by sme cieľ. Navyše v kopcoch pohoria Troodos zapršalo a predposlednú a poslednú eresku sme išli v daždi takmer v našich podmienkach. Zákruty, kde sa predtým radila dvojka, sme prechádzali na trojku, spojka aj motor dostávali poriadne zabrať. Boli to ťažké momenty, hraničiace sa s trápením. Keď sme absolvovali poslednú rýchlostnú skúšku, zavolali sme do servisu v Limasole, ktorý bol vzdialený asi 20 kilometrov, že pokračujeme do cieľa. Potom však prišiel moment, keď v dopravnej zápche v dedine sme v kopci museli zastať. Bolo to asi sedemnásť kilometrov do cieľa a vtedy nám poriadne ustrnulo. Nevedel som zaradiť žiaden rýchlostný stupeň, no nakoniec sa mi podarilo zaradiť jednotku, na ktorej sme absolvovali zostávajúce kilometre. Bola to doslova krížová cesta, keď Robo oboma rukami držal rýchlostnú páku, aby nevyskočila, pretože sila motora mala tu tendenciu. Posledný kilometer na rampu sme išli snáď šesť minút. Nakoniec sme boli radi, že sme to zvládli. Po jej prejdení nás privítali fanúšikovia, ktorých som vôbec nepoznal, no tento moment nás potešil. Získali sme nových priateľov. Bol to historický úspech, keď slovenská posádka absolvoval náročnú cyperskú rely a došla aj do cieľa," spomína na trápenie v posledných kilometroch súťaže, ktorá však bola veľkou devízou pre tohto skúseného pretekára. Vladimír Palko priznal, že tento výsledok je pre nich s Robom veľkou výzvou do budúcnosti a podobný výsledok by radi zopakovali aj na inom podujatí. "Získali sme cenné skúsenosti, medzi ne patrí písanie rozpisu, ktorý sme urobili na prvý raz a sedel do bodky. Podmienky mali všetky posádky rovnaké a bolo iba na nich, akú taktiku zvolia. Aj my sme mohli auto poškodiť v prvej či druhej etape, no zvolili sme rozvážnu jazdu. S problémami či nehodami mám svoje skúsenosti, každý drobný problém znamená stratu času alebo vypadnutie. Výsledok považujem za vážny a veľmi si ho cením," povedal na záver V. Palko.

Svoje poznatky zo svetovej rely bude iste chcieť zúročiť aj počas budúceho víkendu, keď sa v Košiciach koná jubilejný 30. ročník Rally Košice.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.