táraninami. Kde sa vzala, tu sa vzala aj pôvabná deva Alicia Keys (23) a o bravúrnom manažérskom zásahu ani v jej prípade niet čo pochybovať. Lenže v osobe Alicie nespadla na scénu tuctová bábka, ale ohromný talent - spevácky, hráčsky, skladateľský i producentský.

Dcéra bielej mamky Terri Augello a čierneho ocka Craiga Cooka sa narodila a vyrastala v New Yorku. "Pokojné miesto...ale taká 42. ulica, to nebolo žiadne nebíčko. Prostitútky, pasáci, drogoví díleri...," spomína Alicia na prvé stretnutia so životnou realitou veľkomesta.

Ale obklopovalo ju tiež množstvo vplyvov umeleckých. Nespochybniteľný hudobný talent sa u malej Alicii prejavil v piatich rokoch. Prísna matka vedela, čo je pre dcérku dobré a v siedmych rokoch posadila Aliciu za piano. "Môžeš sa v živote vzdať hocičomu, len nie hodín klavíru," nakázala svojhlavej dcére a urobila dobre.

Najskôr s nechuťou, neskôr s čím ďalej, tým väčším zanietením, začala Alicia prehrávať Beethovena, Mozarta, či Chopina a čochvíľa objavila aj jazzový materiál Oscara Petersona a Fatsa Wallera. Mimochodom, klasiku a džez cvičí dodnes. "A aby toho nebolo málo, už v dobe predpubertálnej som stihla pod vedením učiteľa spevu Conrada Robinsona vyspevovať v dievčenskom kvartete, ktoré si hovorilo Embrish´n."

V šestnástich rokoch úspešne ukončila štúdium klavíru a spevu na prestížnej Professional Performing Arts High School na Manhattane. Zvládla náročné štúdium aj napriek tomu, že po večeroch a nociach obchádzala newyorské i neďaleké kluby a len sama za klavírom si poctivo vysluhovala skutočný muzikantský honorár.

Od tohto momentu bola pre Aliciu iná kariéra, než muzikantská, nemysliteľná. Po absolvovaní strednej školy nastúpila na univerzitu. V tej dobe ju však už zmienený Conrad Robinson predstavil bratovi Jeffovi. Talentovaná speváčka, klaviristka a pesničkárka ho zaujala natoľko, že začal pre Aliciu pracovať ako manažér. Prvým krokom bolo dohodnutie vydavateľskej zmluvy. Jeff Robinson najskôr pochodil u Columbia Records, ale Alicii sa tam nepáčilo a zo zmluvy vycúvala. "Chcela som viac experimentovať, chcela som mať svoj vlastný hlas."

Hocikto z Keysovej okolia nad týmto rozhodnutím krútil nosom, ale nenechať sa navliecť do vopred pripraveného scenára R´N´B hviezdičky a pokúsiť sa nájsť vlastnú osobitosť sa nakoniec Alicii vyplatilo. Podpísala zmluvu s novo vzniknutým labelom Cliva Davisa J Records, kde pre ňu mali pochopenie a dali jej čas. Najväčší dar, ktorý vo svojej kariére mohla dostať.

Akoby sa distribútori Grammy čas od času zbláznili a vysypú ich celú kopu na hlavu jedinca, ktorého nárok na ne je prinajmenšom sporný. Nie je to ale prípad Alicii Keys. Jej debut Songs In A Minor v roku 2001 bol doslova prepracovaný (zmluvu naň podpísala ešte roku 1998), otrocky z neho vyžaruje, ako tu nič nie je ponechané náhode. Pri jeho počúvaní vás ani nenapadne, že Alicia Keys vlastne začína. Prečo nerobiť veci rovno perfektne a prečo sa netrafiť rovno do čierneho i keby mala vyčerpávajúca príprava trvať roky, ako to bolo u Alicii? Ovplyvnená osobnosťami ako Prince, zahájila zdanlivo nekonečný proces nahrávania, dopisovania a prepisovania skladieb, spoluprodukovanie a aranžovanie, dokým s výsledkom nebola úplne spokojná. Stačilo to na zisk pätice ocenení Grammy za Najlepšiu novú umelkyňu, Pieseň roku (Fallin´), Najlepší spevácky výkon v oblasti R´A´B, Najlepšiu R´A´B pieseň a Najlepší R´A´B album. Okrem toho 26.6.2001 album celkom neočakávane vystrelil na prvé miesto americkej albumovej hitparády. "Najprv som si myslela, že ma klamú. Sledovala som rebríček deň predtým na internete. V ten deň som sa dostala k internetu až nadránom, že odpoviem na nejaké dopisy. Zavalila ma kopa gratulácií k dosiahnutiu "čísla jedna". A hneď ráno začali drnčať telefóny. Bola som v šoku. Nepočítala som s prvým miestom. Hovorila som si: 65. pozícia, 10. pozícia to je skvelé, to je úspech ako hrom! Viac už nemôžem očakávať. Dodnes tomu nemôžem uveriť. Bola som šokovaná, prekvapená, zmätená, ale bol to nádherný pocit."

Keď načasovaná bomba prvého CD vybuchla, mohla si Alicia už len spokojne počúvať lichôtky kritiky, koncertovať pred nadšenými davmi, poberať honoráre a právom sa považovať za hotovú hviezdu. Mohla, ale neurobila tak. Zaspať na vavrínoch, to sa veľmi nepodobá ctižiadostivej bytosti, ktorá od útleho veku pracovala na svojej muzikantskej kariére. Miesto lízania smotany sa ešte usilovnejšie pustila do práce.

Odolávajúc tlaku požiadavkám a asi aj zmierená s tým, že podobný triumf sa v druhom dejstve už neopakuje, akoby sa autorka konečne sústredila na vážnejšiu prácu. Výsledkom bol vyzretejší, menej komerčný, premyslenejší a štýlovo subtílnejší minuloročný album The Diary Of Alicia Keys. Kompromisy sa tu ešte nájdu, väčšinu piesní má však produkčne vo svojich rukách ona sama, rozhodnutá prehĺbiť retrosmerovanie, ktoré už na debute znelo veľmi zreteľne.

Skutočne sa jej darí evokovať štýl prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď Aretha Franklin bola ešte mladá a na vrchole síl a keď jej zdatne konkurovala Gladys Knight či Dionne Warwick. Dnes konkuruje ona im, pravda s posunutou optikou modernejšieho soundu a s občasným excesom smerom k hip-hop alebo k rhythm and blues. Avšak už výber singlu, v zádumčivej nostalgii a súčasnej progresivite celkom presne vybalansovanej balady You Don´t Know My Name, za ktorú by dala ktoviečo napríklad Whitney Houston, napovedá, že keď sa nemyslí na ceny, dajú sa i komerčné veci robiť s vkusom. Album The Diary Of Alicia Keys je ľúbeznejší, melodickejší a pesničkársky prehľadnejší než jej prvotina. Je "belší" alebo inak "európskejší". A možno svet naozaj čaká na novú Robertu Flack, kto vie? Alicia každopádne v posledných rozhovoroch i na svojich webových stránkach vehementne tvrdí: "Nechcem byť hviezdou jedného albumu, ale chcem zotrvať na výslní minimálne ďalších tridsať rokov." Nuž, skromné to dievča.

Ale aby nebolo všetko ideálne, prednedávnom preletela médiami správa o "vojne" medzi Beyonce a Keysovej na ich spoločnom turné. Obe sexy divy ovenčené Grammy oceneniami totiž komunikovali medzi sebou veľmi zriedkavo a keď aj, tak len v kričanej forme. Flustrovanú Beyonce trápila žiarlivosť na kolegyňu, ktorá podľa kritikov bola jednoznačne lepšia, naproti tomu Alicia len ťažko znášala, že jej meno na plagátoch vedľa Beyonce sotva vidieť. Jeden z členov sprievodného štábu sa vyjadril: "Nemal by som to hovoriť, ale už aj my ledva znášame, ako sa tie dve neustále škriepia. Takmer nekomunikujú a keď, tak len po sebe brechajú. Beyonce si príliš pripisuje organizáciu, Alicia Keys sa zasa tvári, akoby sme sa ku nej správali ako ku druhotriednej spolucestujúcej. Aj pre najmenšiu sprostosť po sebe vrieskajú. Naposledy sa povadili na tom, či má "turnébus" zastaviť o 20 metrov bližšie alebo ďalej od vchodu do koncertnej haly."

Čo pripravuje Alicia Keys v najbližšej budúcnosti? Okrem toho, že podpísala zmluvu s knižným vydavateľstvom na dve publikácie Songbook (básne a texty k jej piesňam) a The Diary Of Alicia Keys (denník so spomienkami na detstvo a dospievanie), onedlho sa objaví aj v novom filme držiteľky Oscara Hally Berryovej, v ktorom bude stvárňovať postavu Philippu Schuylerovú, niekdajšiu detskú černošskú hviezdu, ktorá sa v časoch rasizmu nedokázala presadiť, neskôr sa stala novinárkou a v roku 1967 zahynula pri havárii lietadla vo Vietname. Úplne najnovšia správa hovorí, že 16. júna Alicia Keys ako prvá popová speváčka v histórii bude koncertovať v dánskej Kodani v kráľovskom divadle z 18. storočia. "Aj napriek tomu, že rytmické koncerty sú zvyčajne mimo nášho obvyklého repertoára, domnievame sa, že hudba Alicie Keysovej má kvalitu a kaliber, ktorý sa perfektne hodí do tohto klasického prostredia," uviedol manažér divadla.

* * *

New York mi dáva energiu, nič mi nie je bližšie než toto mesto

Nemáte radi veci príliš podľa scenára...

"Nie, pretože sa to stáva nudným. S mojou kapelou sme vonku dlhý čas, hráme tie isté skladby, tie isté skladby a tie isté skladby! (smiech) Je dôležité udržať ich a aj mňa, excitovaných, pretože takto je aj publikum vzrušené. Robievame niečo, čo voláme Freedom Night (slobodná noc) a vtedy si to naozaj užívame. Začalo to v St. Louis. Boli sme vonku už dlho. Ešte jeden deň navyše a boli by sme sa navzájom pozabíjali! Povedala som, ´Dnes večer chcem, aby každý urobil niečo, čo ešte nikdy predtým neurobil - nikdy.´ Začala som od seba - vyhrnula som si nohavice na jednej nohe úplne hore a na druhej som ich nechala tak. Vyzvala som ich tým a bol to jeden z najlepších koncertov vôbec. Keď sa teda veci stanú napnutými, urobíme Freedom Night."

S kým by ste najradšej spolupracovali?

"Mojimi partnermi snov sú Lauryn Hill alebo Prince. Áno, pracovať s týmito dvoma, to by bolo niečo."

Zvládate ten raketový nástup v pohode? Alebo máte s istým časovým odstupom pocit, že vás niečo sklamalo?

"Nie, nie, som v pohode, len trochu prepracovaná. Občas ma frustruje, keď sa mi niečo v práci nedarí presne tak, akoby som si to predstavovala, ale mám vo zvyku sa s tým pobiť. A to vyčerpanie - nedivte sa, obzvlášť pre ženu je tento biznis pekný úmor."

Píšete svoje piesne tak, aby sa dali hrať v rádiu?

"Prvotný zámer to rozhodne nie je. Za pesničkami je množstvo emócií a skúseností, ktoré chcem napísať a vyspievať. Ale, samozrejme, všetci chceme, aby sa piesne páčili ľuďom, aby sa dali vysielať v rádiu, takže pri konečných úpravách vyberáme skladby, ktoré sa k tomu účelu najviac hodia. Ale najprv je moje srdce, až potom pokračujeme v práci na tom ostatnom."

Potrebujete pre písanie piesní nejakú zvláštnu náladu?

"Môže to byť akákoľvek nálada, ale musím ju cítiť silne. Keď ju cítim ozaj silne, tak je jedno, či to je radosť, rozkoš alebo smútok. O dostatočne silných dojmoch potom môžem - a musím - písať."

A čo vás ovplyvnilo najviac? V živote a v muzike?

"Rozhodne New York. Je to tvrdé mesto, ale zároveň nádherné. Agresia v jednej chvíli, dobrosrdečnosť v druhej. Stretnutie tých najrôznejších ľudí, ktorí tu žijú, poznávanie ich názorov, pohľadov na svet. New York mi dáva energiu. Nič mi nie je bližšie, než toto mesto."

Prečo ste nazvali album The Diary of Alicia Keys?

"Vedela som, že som to chcela mať v podobe denníka, pretože to je spôsob, ako píšem hudbu. Je to spôsob, ako sama pre seba úprimne vyjadrujem čo cítim, pretože sa dokážem rýchlo nad všetkým usmievať. Niekedy ale klamem samú seba! Vtedy sa však otočím a poviem si, ´počkať, čo naozaj cítim?´ V týchto piesňach sa na seba pozerám ako v zrkadle. Poviem, ´Čo je toto? Povedz mi to a hneď.´"

CURRICULUM VITAE ALICIE KEYS

Vlastné meno: Alicia Augello Cook

Dátum a miesto narodenia: 25.1. 1981, Manhattan, New York, USA

Pôvod: spolovice Afro-američanka, spolovice Talianka

Povolanie: speváčka, skladateľka, klaviristka

Vzdelanie: Professional Performing Arts High School Manhattan, New York

Hudobné vzory: Chopin, Marvin Gaye, Mary J. Blige, Miles Davis, The Notorious B.I.G., Stevie Wonder, Curtis Mayfield, Beethoven

Idoly: Stevie Wonder, Maya Angelou

Hudobné nástroje: piano, gitara

Obľúbený album: Songs In The Key Of Life od Stevieho Wondera

Diskografia: Songs In A Minor (2001), The Diary Of Alicia Keys (2003)

Autor: Spracoval Robert BUČEK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.