Kat býval v Miklušovej väznici, "makať" chodil do suterénu

Aj v minulosti bolo mestských bytov či domov málo. A pritom v stredoveku sa ešte jeden musel rezervovať pre mestského kata. Nachádzal a nachádza sa

nad podjazdom do Hrnčiarskej ulice, ktorá už má prívlastok aj ulička starých remesiel a je medzi Miklušovou väznicou a kalvínskym kostolom.

V tomto byte si nažíval zrejme aj kat Mikluš - človek ako každý iný, riadne sa živiaci stínaním hláv, prípadne mučením, začo mal pevný ročný plat od mesta. Medzi katove pridružené činnosti, ktoré mal v popise práce, patrilo aj mučenie. Za týmto účelom sa presúval do suterénu, lebo tam mal na to najlepšie materiálne podmienky, čiže dereš alebo koleso na lámanie kostí.

I tak kriminalita v Košiciach bola taká, že ako väznica museli slúžiť hneď dva pôvodne gotické domy z 13. storočia, čo po letmom hodení zraku na fasádu vidno aj teraz. I keď sa do spoločnej budovy zmestili katov byt, mučiareň, spoločné cely na prízemí i poschodí, ako aj malé cely - samotky - pre "introvertnejších" väzňov, nevošlo sa sem miesto na popravy.

Ináč, išlo aj o to, že vtedy ešte neboli horory v televízii, a tak ich bolo treba sledovať aspoň naživo. Tie sa v Košiciach odohrávali na rôznych miestach (aby to každý z obyvateľov mal občas na popravu ďaleko a inokedy blízko). Popraviská boli v centre na dvore bývalej radnice, kde už stojí Štátne divadlo, či o kúsok ďalej pri Urbanovej veži, alebo hneď vedľa práve spomínanej Miklušovej väznice na dvore Katovej bašty. Vojaci zasa mali svoje miesto na popravy tam, kde už stojí morový stĺp, a tí, čo neboli hodní ani peknej popravy v meste, museli sa terigať až na terajšie Sídlisko Železníky.

Takto to chodievalo viac než pol tisícročia, pričom s poslednou popravou v roku 1837 mestu vypomohol budapeštiansky kat. O 35 rokov už mestská rada stratila aj svoje súdne právomoci a väznica začala byť navštevovaná (do roku 1909) delikventmi prichytenými mestskou políciou. A neskôr alkoholikmi, lebo to už z nej bola záchytka.

Ale bola by škoda, keby v takom objekte boli takí, čo nie sú v stave oceniť jeho historickú hodnotu. Preto v roku 1911 mesto odovzdalo "Miklušku" múzeu. To ju využívalo ako svoj sklad až do 2. svetovej vojny. Po pričlenení Košíc k Maďarsku z Budapešti nariadili jej rekonštrukciu. Odvtedy bolo rekonštrukcií viac a pri poslednej tam umiestnili aj dobové voskové figuríny v akcii pri mučení. Celá expozícia sa volá Stredoveké Košice a v rámci nej tam nájdete aj mučiareň, väzenské cely a byt kata. (Odkedy tam chodia turisti, omylom tam zavreli len jedných a aj to už bolo dávnejšie.)