náradie ako hobľovačka, píla a iné. Pri cestách po Stredomorí som takéto dve nenápadné výrobne lodí objavil. Jednu v Egejskom mori v Ierissoskom zálive v mestečku Ierissos. Druhú na jedinom sýrskom ostrove Arwad v Stredozemnom mori.
V Ierissose vraj výroba lodí bola oddávna a nedokončené člny a rozostavané drevené lode na brehu patrili od nepamäti ku koloritu mesta. Teraz vyrábajú väčšie lode pre rybárov, ale aj miestnych podnikateľov na zákazku pre široké prímorské okolie. Slúžia nielen na prepravu tovaru, ale pre svoju spoľahlivosť a romantický dizajn si ich obľúbili aj turisti. Svojou životnosťou prevyšujú lode z ocele. Výroba lodí netradičným spôsobom neohrozuje tunajšie životné prostredie - more.
Klasická práca s drevom hlavne s píniovým sa prejavuje už pri pílení. Chlapi si ho sami pília na dosky. Hrúbka reziva sa upravuje podľa potreby, podľa toho, na ktorú časť lode sa bude montovať. Dosky si sušia vo vlastných priestoroch, častejšie ich prekladajú. Potom nasleduje hobľovanie a konzervovanie. Kostra, ktorá je základom lode, je tak isto z tvrdého dreva. Na ňu potom postupne pripevňujú potrebné rezivo. S drevom na výrobu lodí sa uspokoja z domácej produkcie, ale až po dôkladnom výbere. Sú na to určení dvaja majstri, ktorí začiatkom zimy odchádzajú do oblastí s najkvalitnejším drevom a osobne si tam vyberú stromy na spracovanie. Dosky, prípadne hranolky, sa režú svedomite. Tak, aby letokruhy neskôr nepraskali pod tlakom a pnutím vyvolaným pri náraze na vlny. Dôležité je utesňovanie drobných štrbín medzi jednotlivými doskami. Sledujem jedného tesára ako do malých medzier s veľkou zručnosťou vbíja sekáčom niečo podobné špagátu. "To je tesnenie," oznamuje mi. Neskôr povraz naozaj funguje ako dokonalé tesnenie. Dôsledné zakonzervovanie a natretie farbou podľa želania zákazníka dajú lodi ten správny švih. Tak isto navigačné a elektrické zariadenie, motor, ale aj rôzne drobnosti robia lodiarom podľa ich požiadavky. Práce tu majú dostatok. Popri výrobe nových lodí robia aj generálky starých. Profesia sa v rodinách dedí.
Aj na sýrskom ostrovčeku Arwad je najrozšírenejšou profesiou stolár a tesár. Zásluhu na tom majú staré lodenice. Ostrovček dnes žije skôr zo zašlej slávy. V dobách Kanaánskych tu bolo samostatné nezávislé kráľovstvo Aradus a Rimania celý ostrov opevnili. Ostrov, ktorý žil podobne ako dnes zo stavby lodí, obývali od nepamäti Feničania. Na arwadských lodiach tiahli do boja faraóni a napríklad aj perzský kráľ Xerxés. A práve jeho zásluhou vznikol pre potreby vojenského loďstva v roku 480 pr.n.l. v Grécku Xerxésov kanál. Zhodou okolností pri mestečku Nea Roda, len päť kilometrov od lodeníc Ierissos. Prieplav bol prekopaný v najužšom mieste poloostrova Athos. Jeho dĺžka bola 2900 metrov. Dnes po tejto technickej pamiatke sú už len slabo znateľné stopy. Aká historická náhoda medzi vzdialenými prímorskými lokalitami. V súčasnosti tak ako na sýrskom ostrove Arwad, tak aj v mestečku Ierissos v Grécku, ľudia udržujú tradičnú výrobu lodí. Najväčší rozvoj zažil Arwad v 11. a 10. storočí pr.n.l. V priaznivom ovzduší vznikla na ostrove lodiarska obchodná spolačnosť, ktorá vlastnila l50 lodí a organizovala dovoz a vývoz zlata, santalu, ebenu, slonoviny a farebných kovov. Dnes je život na ostrove len tieňom slávnej milosti. S nástupom veľkých tankerov nastala kríza a špecializácia na výrobu menších lodí. Pre malú vzdialenosť - 3 km od prístavu Tartus ležiaceho na pevnine - je ostrov Arwad veľmi príťažlivý pre turistov. Dopĺňa bohatú ponuku pobrežných historických lokalít. Stromy na ostrove už dávno nie sú. Predsa niečo podstatné z minulosti tu ostalo. Šikovnosť tunajších majstrov nadväzujúca na dávnu tradíciu, ručnú výrobu a emeselnícky fortieľ pri výrobe lodí. Pozerám na oceľové vraky veľkých lodí, ktoré devastujú pobrežie. Keby boli drevené, už dávno by podľahli silám mora a vetra. Pravdou je, že drevenú bojovú loď alebo tanker dnes už nikto nepostaví, ale drevené rybárske lode alebo lode na prepravu tovaru medzi pobrežnými prístavmi práve tu vyrobené sú veľmi žiadané. So sušením dosiek a dreva na tunajšom slnku nemajú problémy. Od tesárov sa dozvedám, že drevo je väčšinou z ihličnanov - z cédra alebo pínie. Dováža sa z pevniny, hlavne z pohoria Antilibanonu.
Tunajší ľudia - Arabi - sú prevažne všetci spojení s morom, či sú to rybári alebo tesári. Sú zviazaní s tunajšou tradíciou - výrobou lodí z dreva a sú veľmi spokojní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
