Eurovoľby skončili až po včerajšej uzávierke, o tému ale nie je núdza - Rudolf Schuster odchádza z úradu prezidenta.
Dočkali sme sa. Od utorka budú mať zo Schustera radosť už iba susedia v Čermeli, anakondy v Brazílii a kanadskí Eskymáci. Recenzie jeho diela, ktoré sa už koncom minulého týždňa v tlači objavili, sú zdrvujúce. Autor tohto textu si môže len zaerdžať - to, čo iní vypisujú na jeho politický náhrobok, prognózoval pri inaugurácii. Nepreženieme, ak povieme, že od čias Waldheima (exkomunikovaný za kolaboráciu s nacistami) neodchádzal v Európe prezident s takým počarbaným imidžom a záporným hodnotením. Po práve a zásluhe.
Schuster nielenže nezvládol rolu hlavy štátu po nijakej stránke, ale znevážil a zosmiešnil túto inštitúciu. To je jeho hlavná výnimočnosť, ktorou sa vymyká z radu bývalých i budúcich prezidentov. Schuster nebol autoritou, ale klaunom. Úvodný kopanec dôstojnosti vysokej funkcie uštedril legendárnou dvojplatničkou, čím chcel demonštrovať svoju plebejskosť. Výkrmom pre humoristov bolo cestovanie vlakom, ktoré vyšlo drahšie, ako keby premával aerotaxíkom. V totálnom protiklade s ľudovosťou bola záľuba v tenise, predovšetkým ale zdravotná starostlivosť v Rakúsku. Keď mu šlo o život, dalo sa to ešte akosi pochopiť, ale keď zaľahol na klinike vo Viedni s pokazeným žalúdkom a zvýšenou teplotou, bolo jasné, že liečenie je nutné, ale na inej klinike. Absolútne neprekonateľný a nezabudnuteľný zostane jeho výrok po návrate, že "malo by byť bežnou praxou, aby každý pacient, ktorý prejaví záujem, sa mohol dať vyšetriť vo Viedni". Súdil sa s vlastným osobným lekárom a ešte dodnes je v spore s nemocnicou - toto nedokázal nijaký prezident. V Schusterovej osobe dostala Európa prvú hlavu štátu, ktorú zajali v džungli Indiáni. Musel zaplatiť výkupné - kravy, či čo to bolo. Dalo by sa vypočítavať do nemoty - summit prezidentov spojený s výstupom na Gerlach, ktorý všetci pozvaní odriekli. A podobne. Päť rokov bol Schuster najvyšší ústavný zabávač. Toto sú veci, ktoré deklasovali úrad i štát, ktorému mal slúžiť. Nad rámec humoru patrí prevtelenie komunistu na katolíka. Verejne prezentovaná identita "komulíka" resp. "katolistu" (Jaro Filip) vyžarovala z najvyššej štátnej funkcie škodlivý kód pre budúcnosť - ak chcete v demokracii stúpať hore, len otočte kabát o 180 stupňov.
Schuster sa zadeklaroval ako nadstranícky prezident "všetkých občanov Slovenska", ktorý chcel zmierovať. Päť rokov, predovšetkým po hospitalizácii v lete 2000, robil presný opak. Krédom, ktoré ako esencia sebastrednosti sledoval, bolo byť uznávaným a obľúbeným. Tomu podriadil všetko - výsledkom boli jednociferné osobné preferencie, ktoré ho zdobili po väčšinu mandátu. Po zásluhe - vyvolával kuchynské hádky a zvady s každým, kto sa na scéne pohyboval. Napokon sa v zlom rozišiel aj s Ficom, ktorému daroval na tácke nezmyselné referendum bez toho, aby využil možnosť ústavnej kontroly otázky, čo si sám presadil do ústavy. Schuster za päť rokov nepochopil rozdelenie moci. Vrátil parlamentu viac zákonov, než za rovnaký čas všetci prezidenti susediacich a ešte s nimi susediacich štátov dohromady (napríklad Klaus za prvý rok vo funkcii 7, Mádl za tri roky 11). Oficiálna štatistika jeho kancelárie hovorí, že 107 - autor tvrdí, že ešte viac. Nebola pod slnkom ešte hlava štátu, vykonávajúca čisto reprezentatívne funkcie, s nižším osobným ratingom. Končí na 1,1% - podľa Štatistického úradu.
Uznanie rámcuje Schusterov výkon v zahraničnej politike. Malá korekcia - je to jediná oblasť, v ktorej celkom neprepadol. Pochvalu - relatívne veľkú - totiž zaslúži za postoje pri zlomových situáciách: Kosovo (to ešte nebol prezidentom, len kandidát), Afganistan, Irak. Tu - a jedine tu - klobúk naozaj dole. Pozitívne sa hodnotí aj jeho prínos k integrácii; nevidieť však žiadnu pridanú hodnotu, robil len svoju psiu povinnosť. Nemenej - alebo viac - efektívny by bol v jeho pozícii ktokoľvek. Mimo pozornosti ale zostávajú Schusterove úlety, a nejde len o hanbu menom Kučma, čo sa spomína ako jediné mínus v tejto oblasti). Hanebne vyznela napr. štátna návšteva v Číne, kde súdruhovi Tiang-ce-minovi vliezol skoro do zadku aj s kapelou, ktorú doviezol až zo Slovenska, aby mu zaspievala jeho obľúbenú čínsku ľudovku. Průser vyrobil napr. aj v Izraeli, kde hostiteľom, ktorí boli práve pobúrení nástupom "haiderovcov" do rakúskej vlády, ponúkol presťahovanie veľvyslanectva do Bratislavy. Bez vedomia MZV - ako obvykle, aj v tomto prípade koordinácia s rezortom diplomacie nebola. Faux pas, ktorých sa dopustil iba smerom do zahraničia, by vydali na jeden ďalší komentár.
Reputácii menšieho zla, s ktorou vstupoval do úradu, zostal Rudolf Schuster dlžný toľko, že sa do smrti nedoplatí. Bol najhorším prezidentom, akého je možné si len predstaviť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
