aktuálneho albumu Derylov svet, zaspievali aj 'desmodovsky' upravenú pieseň od Boba Marleyho - No woman, no cry. My sme sa s Kulym porozprávali o tom, čo sa ešte len chystá...
Na september chystáte nový album, ako to zatiaľ vyzerá s prípravou?
- Zatiaľ to vyzerá tak, že asi polovička bicích je už nahratá, a inak... nič. A ešte sa spravili nejaké loopy, takže je to také divoké. Budeme to robiť na poslednú chvíľu.
Ako vznikajú tvoje texty?
- Sedím doma, počúvam tú skladbu viackrát dookola, a spravím text podľa toho, čo z nej srší. Nie je to na nič určené, je to v prvom rade o feelingu. Konkrétne to nie je na nič.
Kedysi ste mali ambíciu robiť hudbu preto, aby si ľudia vedeli spievať vaše pesničky. Máte pocit, že sa vám to podarilo?
- My sme nikdy nechceli, aby to bolo nasilu. Vždy sme robili, aj robíme muziku, ktorá sa nám páči. A keď sa to zapáči aj ľuďom, je to len plus. O našich prvých albumoch nikto nevedel. Chodievali sme hrávať a nikto na nás nechodil, a tak sme si to celé odskákali. Tretí album sme tiež nechystali inak, aby bol komerčne úspešný, ale ľuďom sa to zapáčilo, takže dúfam, že aj ten štvrtý sa zapáči.
Album vzniká na vašej chate v Antole...
- Tam vzniklo demo, čiže ako ten album bude vyzerať. Robila sa tam aj väčšina pesničiek a ostatné vznikli v skúšobni. Teraz sa už pracuje v štúdiu. V Antole je rozhodujúce, že je ďaleko krčma aj obchod. Vtedy sa nikomu nechce ísť na pivo a na vínko, tak všetci pekne sedia a tvoria. My sme takí rozhýčkaní, že bez auta ani na krok, takže sa nikomu nechce, lebo kľúče od auta sa schovajú a koniec. Chceš ísť na pivo peši?
Takže vy nie ste ten typ hudobníkov, ktorí sa musia trošku povzbudiť, aby tvorili.
- Nie, my tvoríme triezvi aj tak. A práveže keď sa potúžime nejakým pohárikom, tak vtedy nie. Vtedy si z toho robíme srandu, ale keď sa tvorí, tak za triezva.
Hemeroidy neboli vašou obľúbenou skladbou, ale paradoxne práve oni vás preslávili...
- Hemeroidy doteraz nie sú našou obľúbenou skladbou. Oni mali byť na CD-čku len ako bonus, dokonca to mal spievať náš manažér, ako fór, ale potom sme si povedali, že to naspievame normálne a ľudia, ktorí to počuli, povedali, že to je taká masovka vhodná na leto, tak tam sa potvrdila komercia.
Už veľa ľudí sa vás pýtalo na G8, napriek tomu stále nie je jasné, akým spôsobom sa vyberali jednotlivé party pre spevákov?
- Každý spevák naspieval túto skladbu celú a čo mu najviac sedelo, to potom chalani zostrihali. Ďuro Kupec a Gajo Kuruc a ľudia okolo, ktorí to mali na starosti a celé to organizovali. No a zostrihali to tak, ako sa im to páčilo. Každý to odspieval na koľko mal. Ja mám hrubý hlas, takže ja som tam spieval ako medveďku daj labku.
Ozvali sa viaceré hlasy, ktoré podľa tejto piesne posudzovali úroveň súčasných spevákov.
- Nie,z toho sa veľmi nedá usudzovať, kto je aký spevák, lebo každý má iný hlas a každému sedí iná skladba. Okrem toho, každý spieva v inej linke. Čiže, keď má niekto spievať cudziu skladbu, vysoko spievanú, tak to nie je, že kto je na akej speváckej úrovni. To absolútne nerozhoduje. Dajte spievať Babjakovi Rock and roll a zaspieva si to po svojom, ale neviem, ako by to dopadlo. Táto pieseň je náročná, lebo je veľmi vysoko položená a málokto si všimol, že my sme ju spievali o celý tón nižšie. Čiže Dodo Dubán mal nádherný, vysoký, bombastický hlas. A jediný, kto by to dokázal zaspievať v origináli je Maťo Máček, lebo on je jediný, kto dokáže vytiahnuť. Ja nie, ja tam iba, ako to chalani nazývajú, 'niekto bdiekujem'.
Momentálne už hrávate takmer denne. Je rozdiel medzi hraním pre zábavu a hrať s tým, že musíte, lebo ste to dohodli?
- Niekedy áno, lebo niekedy je cítiť, že tam nepatríme,
ale inokedy je to zas dobré. My sa zabávame na každom koncerte, aj na dnešnom, aj keď včera bol veľmi ťažký deň. Hrali sme v Bardejove a máme tam kamarátov, ktorí vlastnia jednu diskotéku a tam sme sa doslova rozbili na šrot. Takže... Ja som dokonca o nejakej druhej ušiel, ale chalani do piatej... meditovali.
Spievate niekedy vyložene proti srsti?
- Ani nie, možno sa nájde nejaká akcia, kde hej, ale v zásade nie. Myslím, že 99% koncertov spievam so srsťou. Sú také akcie, kedy hráš unplugged pre nejakú firmu, pre kravaťášov. Ale je to biznis a keď nás chcú, nemôžme povedať nie.
S kapelou koncertujete po celom Slovensku, nechytá vás niekedy ponorková choroba?
- Nás už to drží dobré tri roky. Také plavidlo ani neexistuje, akú chorobu my máme. My už sa hádame zo športu. My už vieme, že keď sa hádame, je to už len preto, aby sme sa vadili. Napríklad dnes, to bolo asi ako: "Prečo sa so mnou vadíš?"...lebo ťa rád jedujem. To je tak. Hádame sa bežne. To je otázka, a teraz neklamem, piatich minút. A zabudne sa na všetko. Päť minút.
Ako vôbec vnímate novinárov a ich otázky? Snažíte sa odpovedať, tak ako by sa malo alebo...
- Keď je to raz za čas, ako dnes, tak sa to dá, ale keď máš press day, že sedíš celý deň a chodí ti tam dvanásť novinárov z rôznych časopisov a novín, a každému hovoríš to isté, lebo väčšinou sa pýtajú na rovnaké veci. Najhlúpejšia otázka aká existuje je, koľko je pesničiek na albume, a ako sa album volá, lebo novinár ten album dostane a má o ňom informácie. A ešte, prečo sa voláme Desmod. Z novinárov nám nikto nepoložil otázku, ktorá nás prekvapila, ale fannynky áno. Boli to dievčatá a ani sa nedá publikovať, čo sa nás spýtali.
Aj na stránke, v rámci tvojej vizitky máš napísané, že neznášaš fanynky, ktoré ťa otravujú, lebo miluješ len svoju manželku. To je až také zlé?
- Pozor, tam sa to zle vysvetľuje, lebo nie je otravovanie pýtať podpis, ale sú baby, ktoré si zoženú číslo a otravujú ťa telefonicky, píšu správy a robia ti skrátka zo života peklo. Takže to je myslené takto. Otravovanie je, keď stále niekto dobiedza a to už lezie na nervy.
V súčasnosti vyšlo z Nitry viacero nových a úspešných kapiel. Čím si to vysvetľuješ?
- Tam to dlho tlelo a doteraz je tam veľa dobrých kapiel, ktoré ešte nie sú objavené. To akné teraz prasklo a všetky kapely vyleteli hore, ale myslím si, že sa použije nejaké to Oxy, ono sa to zacelí a pukne to niekde inde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
