súdom povedal, že správa o atentáte ho šokovala.
Lukovič, pôvodným menom Ulemek, v pondelok vyhlásil, že v zmysle vznesenej žaloby je nevinný. Dodal, že správa o atentáte ho zastihla v jeho belehradskom dome, kde bol s manželkou a deťmi. "Bol som šokovaný ... nemohol som tomu veriť," povedal súdu. Lukovič ďalej uviedol, že celé popoludnie po vražde strávil s rodinou a bol opäť šokovaný, keď sa z televízie dozvedel, že je podozrivým. Následne sa v noci skryl v jednom byte, po tom, čo od dvoch vysokých predstaviteľov polície dostal správu, že jeho život je v ohrození a že "niekto pripravuje jeho likvidáciu". Lukovič odmietol zverejniť meno policajného predstaviteľa, ktorý mu povedal, aby si "zachránil život".
Lukovič sa ukrýval 14 mesiacov a polícii sa vzdal 2. mája. Konštatoval, že domov sa vrátil lebo "nechcel, aby polícia tvrdila, že som bol zabitý pri pokuse o útek". Lukovič - bývalý veliteľ medzičasom rozpustenej policajnej Jednotky špeciálnych operácií (JSO) - popiera, že by čokoľvek vedel o plánoch na zavraždenie Djindjiča, ktorý sa stal obeťou ostreľovača pred sídlom vlády. "Vzdal som sa justícii, aby som prispel k hľadaniu pravdy," povedal.
Pozorovatelia však jeho vzdanie sa dávajú do súvislosti s tým, že v marci sa k moci dostala vláda Vojislava Koštunicu, Djindjičovho dlhoročného rivala. Predstavitelia Koštunicovej Demokratickej strany Srbska (DSS) Djindjiča a jeho kolegov obviňovali so stykmi s podsvetím. Do tohto rámca očakávaného očierňovania Djindjiča zapadá aj Lukovičova pondelková výpoveď, podľa ktorej ľudia z okolia Djindjiča chceli na Západ predať 700 kilogramov heroínu zhabaného za čias vlády Slobodana Miloševiča a uloženého v bankovom trezore - ako pomstu za bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 a ako spôsob, ako zarobiť peniaze. Lukovič uviedol, že poprední Djindjičovi poradcovia mu povedali, že by bolo hlúpe vyhodiť niečo v hodnote stoviek miliónov dolárov, čo je možné predať so ziskom pre zbedačený štát. Západ nám dal bomby a ochudobnený urán, prečo im to nevrátiť tvrdými drogami, znela podľa Lukoviča argumentácia. "Pravdu povediac, celkom sa mi to páčilo. Bola by to malá odplata nás, obyčajných ľudí, ktorí boli 78 dní bombardovaní. A ak je to vôľa štátu, potom súhlasím," povedal Lukovič súdu. Ako dodal, spolu s troma svojimi mužmi drogu cez rieky Dunaj a Drina prepašoval do Bosny, Chorvátska a Rumunska s cieľom neskoršieho predaja v západnej Európe. Viacero poradcov, ktorých Lukovič menoval, jeho tvrdenia promptne a rozhodne poprelo. Jeden z nich vyhlásil, že heroín bol v súlade so zákonom zničený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
