stav). V súčasnosti sa takéto experimenty môžu konať len na medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ale pretože raketoplány k tejto stanici nelietajú, nie je možná operatívna výmena experimentálnych zariadení.

Krátke, približne len jednu minútu trvajúce experimenty v beztiažovom stave však možno vykonávať v špeciálne upravenom a zosilnenom lietadle Airbus A300, ktoré používa Európska vesmírna agentúra (ESA). Beztiažový stav sa dosiahne letom po parabolickej krivke, ktorá je vyrátaná tak, aby cestujúci (a predmety v lietadle) "necítili" pôsobenie tiažovej (gravitačnej) sily. Začiatkom júna sa konala už druhá tohtoročná séria takýchto "beztiažových" letov (celkovo išlo už o 37. sériu parabolických letov). Počas troch dní vykonal Airbus, ktorý dostal označenie Zero-G (nulové g, teda nulová gravitácia), celkovo tridsať takýchto letov, pričom každý deň mali výskumní pracovníci k dispozícii približne 10 minút beztiažového stavu. Lietadlo štartovalo z letiska v Bordeaux a lietalo v koridore nad Atlantickým oceánom, ktorý je špeciálne vyhradený pre tieto účely.

Počas ostatnej série parabolických letov bolo na palube Airbusu vykonaných 10 experimentov, z toho sedem fyzikálneho charakteru a tri boli z oblasti vied o živých organizmoch. Jedným z najzaujímavejších experimentov bol experiment, ktorý pripravili francúzski vedci a ktorý sa týka vplyvu beztiažového stavu na to, ako ľudia vnímajú optické ilúzie. Za klasickú optickú ilúziu sa považuje ilúzia, podľa ktorej je zvislá čiara obráteného T dlhšia ako vodorovná čiara. Túto ilúzia zrejme máte aj vy pri pohľade na obrázok obráteného T. Vedci sa domnievajú, že táto ilúzia môže súvisieť s tým, že naše zmysly dostávajú (vďaka gravitačnému pôsobeniu) neustále informáciu o tom, kde je "hore" a kde "dole". Podľahneme však optickým ilúziám aj vtedy, keď nie sme vystavení gravitačnému pôsobeniu? K odpovedi na túto otázku by mal prispieť aj spomínaný experiment na palube Zero-G Airbusu. Ďalší experiment pripravili pracovníci Technickej univerzity v holandskom Eindhovene v spolupráci s koncernom Philips. V rámci tohto experimentu, nazvaného ARGES, sa skúšali nové úsporné žiarovky na báze plazmového výboja, vyvinuté firmou Philips. Údaje, získané počas parabolického letu, by mali viesť k ďalšiemu zväčšeniu účinnosti (a tým zníženiu spotreby) týchto inovatívnych svetelných zdrojov.

N palube špeciálneho Airbusu bol aj tím francúzskych chirurgov, ktorí na figuríne overovali niektoré operačné postupy v beztiažovom stave. Tieto experimenty sú nevyhnutné na vypracovanie postupov núdzových operácií, ktorým sa zrejme nevyhnú posádky budúcich kozmických lodí, letiacich na medziplanetárne misie, ktoré môžu trvať aj niekoľko rokov. Medzi ďalšie experimenty patrilo kalibrovanie európskeho zariadenia na kryštalizáciu proteínov (PCDF), ktoré bude neskôr inštalované na stanici ISS.

Ďalšia séria parabolických letov špeciálneho Airbusu sa uskutoční v októbri tohto roka.