sme už raz susedmi (a čistými poberateľmi pomoci) vo veľkej európskej rodine, nie je na škodu pozrieť sa na spolubývajúcich.
Komisári v Bruseli a eurokracia všetkého druhu neskrývajú sklamanie a pohoršenie. Kritika sa sústreďuje hlavne na nízku účasť, základným posolstvom volieb, ktoré ich najväčšmi znepokojilo, je však čosi iného: Hromadný výprask vládnucich koalícií a strán. Prehrali všade - až na Španielsko a Grécko (kde sa ale menili garnitúry len pred zopár mesiacmi) a Litvu a - Slovensko. To je pre "decision makers" (tých, ktorí rozhodujú), veľmi zlá správa. Skoro všetci premiéri a ministri majú totiž morálne oslabený mandát. Nad Europou sa vznáša kríza legitimity lídrov. To môže zásadne poznačiť beh vecí.
Nie je to len teoretická politológia: Dnes napríklad začína summit premiérov EÚ s kľúčovým bodom - dohoda na európskej ústave. A kľúčovou témou v Británii je, že Tony Blair stratil v eurovoľbách, v ktorých ho euroskeptici porazili na hlavu, mandát na akékoľvek záväzné rozhodnutie. Nevraviac už o Poliakovi Belkovi, ktorého strana nielenže utrpela volebnú pohromu, ale on sám ešte ani nedostal dôveru Sejmu a keď po návrate z Bruselu neprejde ani tretíkrát (čo je temer isté), nasledujú v Poľsku predčasné voľby. Ako môže v tejto situácii niečo podpisovať? A všimnime si dobre, čo voličom kandidáti ani strany v kampaniach nikde nepovedali: Darmo milí voliči priamo zvolili svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. O ústave, čo je základný a najvyšší zákon každého štátu, rozhodujú premiéri, čiže ľudia, ktorých mandát pochádza z národných volieb. A ak ústavu schvália, ratifikovať ju budú parlamenty - národné, nie európsky...
Druhým kľúčovým momentom eurovolieb je vzostup tzv. euroskeptických zoskupení. Ťažko ich totiž všetky nazvať stranami, keďže v niekoľkých prípadoch ide doslova o improvizácie na poslednú chvíľu. To je napr. v Rakúsku "listina" Hans-Peter Martina (súčasný poslanec EP), ktorého jedinou agendou, čo mu vyniesla neuveriteľných 16 percent, boli defraudácie peňazí kolegami poslancami. V Bruseli ho za to nenávidia, percentá si však plne zaslúži - výhľadovo je už zrejmé, že Martin ušetrí európskym poplatníkom desiatky miliónov eúr. Nevraviac o vedľajšom efekte - percentá ukradol v prevažnej miere extrémistovi Haiderovi, čo je veľmi dobre. Priateľom pomalšieho tempa európskej integrácie totiž len pomôže, ak sa očistia od fašistov a nacionálnych radikálov, ktorí poskytujú zámienku nálepkovať ich všetkých ako extrémistov.
Dobrý príklad takejto manipulácie je ďalší úspešný stranícky produkt - Transparentná Európa - ktorý bodoval v Holandsku. Založil ho bývalý bruselský úradník Paul van Buitenen, ktorý bol prepustený, lebo - a teraz pozor - odhalil korupciu v bývalej Európskej komisii (tzv. Santerova) a pričinil sa o jej pád (1999). Miesto toho, aby sa mu poďakovali a povýšili ho, Buitenena označili bruselokrati za - extrémistu. Skutočne neodpustiteľný extrémizmus - špiniť ideu europeizmu takými taľafatkami, ako je rozkrádanie, klientelizmus a korupcia úradníkov! Podobné ad hoc eurokritické zoskupenie je aj Júnový zoznam, ktorý pekne bodoval vo Švédsku. Najväčší šok však prišiel z Británie, kde vysoko nad 10 percent uhrala nová formácia UKIP, ktorá nie je ani eurokritická, ale požaduje rovno vystúpenie z únie. Naopak, štandardnou stranou anifederalistického zamerania je česká ODS (ktorej suverénne víťazstvo v ČR kazí "len" druhé miesto komunistov).
Je skoro isté, že euroskeptikom sa v novom EP zadarí postaviť vlastnú frakciu, porovnateľnú počtom hlasov s liberálmi alebo zelenými. Podstatné naozaj je, aby sa odlíšili od Le Pena, Haidera, Flámskeho bloku, či Ligy poľských rodín, čo sú čistí nacionalisti resp. až blázni. Taká kryštalizácia sľubuje novú kvalitu v európskej politike, keďže sa otvoria nové možnosti hľadania dohôd pre ľudovú frakciu (kresťanskí demokrati), ktorí sú a zostávajú najpočetnejší v EP. V dlhodobom horizonte by sa takto odporcovia európskeho federalizmu mohli vymaniť z vylúčenia a byť vzatí na milosť aj stredným prúdom médií, čo je nesmierne dôležité pre slobodnú diskusiu o budúcej tvári Európy.
Tvrdenie, že nám môže byť tento pohyb v podstate ľahostajný, ved aj tak do EP nedovidíme, obstojí len čiastočne. Ľahká zmena politického pôdorysu EP jeho rozhodnutia (ktoré sú navyše marginálne v porovnaní s radami ministrov či EK) neovplyvní, zásadne však bude pôsobiť na politickú klímu v EÚ. A teda aj na Slovensko. Bude napríklad zaujímavé sledovať, či KDH, ktoré odmieta európsku ústavu ako celok, nezačnú svrbieť zadky vo frakcii federalistických ľudovcov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
