(VŠ) do druhého čítania. Podľa neho mali študenti platiť od budúceho školského roka za štúdium od nula do 21 900 korún ročne. Čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ktoré vyplýva z programového vyhlásenia vlády, sa tak odkladá už po tretí raz. Vládny návrh reformy vysokého školstva podporilo 67 z 136 prítomných poslancov. Proti bolo 58 poslancov, hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Zákon podporila celá vládna koalícia. Proti boli opoziční poslanci, ktorí v rozprave navrhovali nepokračovať v rokovaní. Jazýčkom na váhach tak boli siedmi nezávislí poslanci združení v Slobodnom fóre (SF), ktorí sa hlasovania zdržali.
Hlasovanie poslancov NR SR ublíži podľa ministra školstva Martina Fronca študentom aj slovenskému vysokému školstvu. "Prehral som bitku, ale vojnu nevzdávam. Pôjdem ďalej a budem sa pokúšať znova dosiahnuť zákon, ktorý pomôže vysokým školám a zavedie účinný sociálny systém a poplatky," povedal.
Slobodným prekážalo pri hlasovaní načasovanie reformy, ako aj postoj ministra školstva. "Zavedenie školného na vysokých školách a priori neodmietame. Nechceme však byť postavení do situácie, že osem minút pred schvaľovaním chce s nami pán minister diskutovať," vysvetlila nezávislá poslankyňa Ľubica Navrátilová. Členovia SF sú pripravení podporiť zákon v januári, pokiaľ bude jeho dopad na strednú vrstvu prijateľný.
Predseda Rady vysokých škôl Libor Vizár vníma odmietnutie návrhu zákona o študentských pôžičkách v parlamente ako odklad riešenia problémov na vysokých školách, vrátane otázky spoplatnenia externého štúdia. Podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Juraja Sinaya znamená rozhodnutie NR SR skomplikovanie situácie na vysokých školách v súvislosti s externým štúdiom, pôžičkovými fondmi či sociálnymi štipendiami.
Študentská rada vysokých škôl včerajšie rozhodnutie poslancov privítala. Oficiálni zástupcovia vysokoškolákov očakávajú, že MŠ SR predloží nový návrh reformy vysokého školstva, ktorý bude výsledkom konsenzu.
Podľa vládneho návrhu mali vysokoškoláci platiť od januára budúceho roka školné v rozpätí od 0 do 30 percent z priemerných nákladov na študenta ročne. Nulová hranica školného však mala platiť iba v nasledujúcich troch rokoch.
Zákon menil aj systém poskytovania sociálnych štipendií a zvyšoval koeficient pre ich výpočet z 1,2 na 1,5 pre dochádzajúcich študentov. Nárok na sociálne štipendium v maximálnej výške 6300 Sk mali mať iba študenti denného štúdia. Podľa predbežných odhadov malo sociálne štipendium poberať zhruba 30 percent študentov. Zmeniť sa mal tiež systém poskytovania študentských pôžičiek. O pôžičku vo výške školného mohli okrem poslucháčov denného a externého štúdia požiadať aj Slováci, ktorí študujú na zahraničných VŠ. Do vládneho návrhu sa dostali aj pozmeňujúce návrhy ministra financií Ivana Mikloša. Podľa prvého z nich mali byť súkromné VŠ financované v rovnakom režime ako verejné. Druhý návrh rušil závislosť platov vysokoškolských pedagógov od odslúžených rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
