stáva sa závislým tak, že sa s ním musia zaoberať odborníci. Hlavný rozdiel medzi hráčom bežným a chorobne závislým je vo vzťahu k peniazom. Pre chorobne závislého je charakteristické, že na jednej strane chce peniaze vyhrať, na strane druhej mu na nich nezáleží. Je viazaný na hru, nie na túžbu po peniazoch. Neuvedomuje si straty. to platí predovšetkým pre hru na hracích automatoch.
Ďalším rozdielom medzi bežným a chorobne závislým hráčom je progresivita (rast). Znamená to, že "kontakty" s hracím automatom neustále pribúdajú a nakoniec je pre možnosť hry gambler ochotný riskovať čokoľvek. Kariéru, peniaze i rodinu. Hráč chorobne závislý na hre nerešpektuje medze prijateľných strát. Ak človek prepadne hre, požičiava si peniaze na ďalšiu hru, alebo si ich obstaráva nekalou činnosťou. Je to ich tragédia a ich nešťastie.
Gambler často koná impulzívne - často stačí, aby niekde začul zvučku výherného automatu a hneď odchádza hrať. Väčšinou tvrdí, že preto, aby vyhral. K tomuto postoju je nútený spoločnosťou. Nakoniec tomu sám uverí. Nedokáže si priznať, že je na hre závislý. Majitelia herní tvrdia - a v tom majú pravdu - že nikto nekáže nikomu hrať. Oni v podstate slúžia tým, čo hrať chcú. Niektorí ľudia hrať neprestanú nikdy. Iní by aj chceli prestať, len nevedia ako. Bez pomoci odborníkov sa im to podarí len veľmi ťažko. Prvým predpokladom je poznanie seba samého. Platí to aj vo vzťahu k hre. Hra patrí k životu, musí mať však svoje pravidlá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
