svete. Ak si to kdesi podľa jej štýlu tipnete na Turecko, tak ste dobrý(-á). Blahoželám a upresňujem ešte mesto: Tekirdag, po maďarsky Rodošto. Tamojší dom patril Františkovi II. Rákoczimu.
Tento hlavný župan Šariša a sedmohradské knieža sa začiatkom 18. stor. postavil na čelo najvýznamnejšieho protihabsburského povstania v dejinách Uhorska. Košice mu v r. 1704 zložili prísahu vernosti a vydržali s touto prísahou toľko ako priemerné moderné manželstvo - 7 rokov. Sám Rákoczi, ktorý sa osobne poznal s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV. (a preto sa objavuje ako skutočná postava vo fiktívnom francúzskom románe Golonovcov Angelika i rovnomennom filme) či ruským kráľom Petrom Veľkým, býval počas svojho pobytu v Košiciach v budove dnešného Slovenského technického múzea a na bohoslužby chodieval buď hneď oproti do františkánskeho kostola alebo do premonštrátskeho kostola.
Celkom sľubné povstanie však bolo potlačené a Rákoczi, ešte hľadajúc pre neho podporu a neskôr už len azyl pre seba, prešiel Poľskom, Anglickom a pobudol vo Francúzsku. Napokon prijal pozvanie tureckého sultána Ahmeda III. U neho po čase dostal na bývanie jednu celú ulicu a pozemky i ten unikátny dom, ktorý ak chcete vidieť, tak nemusíte cestovať až do Turecka.
Kým táto nie úplne verná kópia (replika) bola postavená, museli ubehnúť dve a štvrť storočia. Najprv začiatkom 20. storočia cisár František Jozef zrušil nariadenie, podľa ktorého bol Rákoczi považovaný za zradcu. To umožnilo previezť jeho pozostatky do Košíc. Udialo sa to v rámci celoštátnych osláv a pre Košice to bol slávny deň (29. október 1906). Ako to vtedy vyzeralo v uliciach mesta, to vám radi premietnu v budove Rodošta. Kryptu Rákocziho si zasa môžete pozrieť v podzemí Dómu sv. Alžbety. Okrem telesných pozostatkov však prišlo z Turecka už v r. 1905 aj 29 debien, ktoré obsahovali výzdobu jedálne jeho tureckého domu.
Dom - repliku podobného balkánskeho, ktorý stojí na brehu Marmarského mora, postavili v Košiciach v r. 1940 - 1943 na mieste obytných priestorov a maštale. Aj keď už bol hotový, slúžil na niečo úplne iné, na kancelárske a depozitárne účely. Svojej pôvodnej funkcie sa dočkal až v r. 1990 - 1991. Vtedy znova zakonzervovali zariadenie jedálne, ktorá je teraz najkrajšou časťou tamojšej expozície o Rákoczim. Jedáleň, ako i celá budova svojou výzdobou prináša do Košíc exotické čaro Orientu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
