Liptove darí, keďže on včelári v okolí Zlatých Moraviec. Kým chovatelia na južnom Slovensku už vytáčajú prvý med (z ovocných stromov) a chytajú roje, v horských a podhorských oblastiach v tom období s hrdosťou púšťajú včely do medníkov.
Včelári to dobre vedia, ale laickú verejnosť prekvapuje, že podmienky včelárenia na Slovensku sú veľmi rozdielne. Naše územie je rozlohou malé, no členité a dá sa povedať, že aj vo včelárstve máme znevýhodnené - horské a podhorské oblasti. Krajina sa vyznačuje bohatým rastlinstvom, ale zdrojov znášky medu je len niekoľko. Hlavná znáška z ovocných stromov nebýva pravidlom; musia mať dobré podmienky na medovanie. Výdatnejším zdrojom je repka olejná, ktorá sa zo včelárskeho hľadiska stala nesporne našou najlepšou olejninou. Hlavnou medonosnou drevinou je agát biely. Kvitne v druhej polovici mája až začiatkom júna a na juhu Slovenska sa stal hlavným, často jediným zdrojom znášky medu. V podhorských a horských oblastiach je stabilným zdrojom hlavnej znášky lesná malina, kvitnúca na rúbaniskách spravidla v druhej polovici júna. Aj keď sa konzumenti stretávajú s lipovým medom, lipy sú skôr lokálnym a zriedkavym zdrojom.
Vedeckí pracovníci síce vypočítali, koľko medu možno získať, ale zásoby tohto produktu kolíšu najmä v závislosti od počasia, ktoré bezprostredne ovplyvňuje medovanie rastlín a vitalitu rastlín. Agrotechnika pestovania je ďalším dôležitým faktorom.
Ak sa niekomu zdá, že včelári v horských a podhorských oblastiach majú horšie včelstvá oproti chovateľom na juhu Slovenska, je to trochu klam. Včela medonosná prešla dlhodobým vývojom a dokonale sa prispôsobila prostrediu, v ktorom žije. Včely na juhu musia napríklad dorásť do kondičnej sily skôr, aby zachytili hlavnú znášku z agáta. Včely z horských a podhorských oblastí dorastú síce neskoršie, avšak v čase, keď začína kvitnúť hlavný zdroj tamojšej znášky - lesná malina.
Autor: Anna ZÁBOJNÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
