malý čierny otvor s priemerom jeden až dva milimetre, z ktorého vyčnieva hnedočierna hmota.
Priečnym rezom zistíme, že jadrovník vyhrýzla bledožltá húsenica a priestor vyplnila hnedočiernou mokvajúcou zmesou drviny a trusu. Takto poškodené plody si niektorí pestovatelia zamieňajú s poškodením húsenicami obaľovača jablčného, ktoré vyvolávajú tzv. pravú červivosť.
Plody poškodzujú húsenice blanokrídlovca (osy) - piliarky jablčnej (Hoplocampa testudinea). Dospelce sú 6 až 8 milimetrov veľké, majú dva páry blanitých krídiel a tri páry žltých nôh. Bruško je navrchu čierne, zospodu žlté. Habituálne i bionómiou je im podobná piliarka hrušková, o niečo menšie sú piliarka žltá a slivková.
V bielom zámotku v pôde prezimujú dospelé larvy, a to v hĺbke asi 5 až 10 centimetrov. V apríli sa kuklia a pred alebo počas kvitnutia jabloní vylietajú dospelce. Asi 60 až 80 percent z nich vyletí do ukončenia kvitnutia. Uprednostňujú pritom bielokveté odrody. Oplodnené samičky kladielkom urobia na čiaškach kvetov niekoľko vpichov. Iba do niektorých z nich kladú po jednom (spolu 10 až 15) mliečnobielom vajíčku. Poranené pletivá vylučujú hnedú tekutinu, ktorá po zaschnutí vyzerá ako hnedá kvapôčka.
Vývoj vajíčok trvá 7 až 10 dní, vyliahnuté húsenice najprv vyžierajú povrchovú chodbičku. Takéto plody neopadávajú, ale pokračujú v raste. Poškodené pletivá sa trhajú a korkovatejú. Na plodoch vznikajú povrchové jazvy v tvare špirály alebo oblúka, dosahujúce až polovicu obvodu plodu. Húsenica po svojom zvliekaní prechádza na iný plod, do ktorého vyhryzie chodbičku smerujúcu priamo k jadrovníku. Vyžiera jeho obsah, dutinu vyplní zmesou trusu a drvinou, ktorú vytlačí na povrch plodu. Larválny vývoj trvá 3 až 4 týždne, vtedy môžu húsenice poškodiť jeden až štyri plody.
Dospelá húsenica je 10 až 12 milimetrov dlhá, žltá, lesklá s červenohnedou hlavou. Má tri páry hrudných nôh a sedem párov panôžok. Húsenice piateho (posledného) instaru zapáchajú po bzdochách. Poškodené plody padajú na zem, húsenice ich opúšťajú a zavrtávajú sa do pôdy. Tu si vytvárajú biely zámotok a prezimujú. Na jar sa zakuklia, dospelce vylietajú a vývoj sa opakuje.
Výskyt škodcu v jednotlivých rokoch je nepravidelný, jeho škodlivosť závisí od poveternostných podmienok po výlete imág a ich populačnej hustoty. Straty na úrode môžu dosahovať 20 až 50 percent. Insekticídne ošetrenie treba vykonať hneď po odkvitnutí jabloní.
Skutočnú potrebu a presný termín zásahu však zistíme podľa náletu dospelcov na vizuálne lapáky (biele dosky) a podľa intenzity kladenia vajíčok. Vizuálne lapáky exponujeme do korún stromov asi týždeň pred kvitnutím jabloní a denne zaznamenávame počet ulovených dospelcov. Po opade korunných lístkov vykonáme kontrolu kladenia vajíčok. Na sto náhodne vybraných kvietkoch pomocou binokuláru spočítame počet vykladených vajíčok (v hnedých miestach vpichov na čiaške kvetu pod kališnými listami). Pri výskyte dvoch a viac vajíčok urobíme insekticídne ošetrenie. Vypracované sú aj presnejšie metódy, ktoré sú ale časovo i prácne náročné a vyžadujú si odbornú zručnosť.
K insekticídnemu ošetreniu používame prípravky s hĺbkovým pôsobením, účinkujúce na práve sa liahnuce húseničky, ako aj na húsenice, ktoré sa už zavŕtavajú do plodov (Reldan 40 EC 0,15%, Sumithion Super a Zolone EC - oba 0,2%).
Insekticídne ošetrenia jadrovín (ale i kôstkovín) po kvitnutí nie sú samoúčelné. Týmito zásahmi potláčame okrem piliarok aj listové vošky a húsenice rôznych obaľovačov. Kombináciou s akaricídmi likvidujeme aj roztoče, a s fungicídmi - hubové choroby.
Autor: Ing. Jozef MOLNÁR, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
