jednotlivých krajín, prvú európsku ústavu. O tom, či tento dokument niekedy vstúpi do platnosti, však rozhodne ratifikácia vo všetkých 25 členských krajinách EÚ.
Viaceré krajiny plánujú vyhlásiť referendum, politikov preto čaká tvrdá práca, aby ústavu vysvetlili voličom. Najväčšie obavy vyvoláva referendum v tradične euroskeptickej Británii, text však nakoniec obsahuje toľko ústupkov Londýnu, že by britská politická garnitúra mohla úspešne "predať" ústavu svojej verejnosti. Definitívne áno návrhu ústavy zaznelo na summite v Bruseli v piatok okolo pol jedenástej v noci. Dohode predchádzali dlhé hodiny najmä bilaterálnych rokovaní, v ktorých ku koncu išlo najmä o stanovenie kvalifikovanej väčšiny pri rozhodovaní. Na rovnakom probléme stroskotal prvý pokus schváliť ústavu vlani v decembri.
Lídri EÚ sa nakoniec dohodli, že únia bude rozhodovať väčšinou najmenej 55 percent členských štátov, ktorých však nesmie byť menej ako 15, a musia zároveň predstavovať aspoň 65 percent obyvateľov. V 25-člennej únii predstavuje 15 krajín 60 percent, nový spôsob rozhodovania bude však platiť až od novembra 2009 a vtedy už bude mať únia zrejme 28 členov (spolu s Bulharskom, Rumunskom a Chorvátskom). Vtedy bude na väčšinové rozhodnutie potrebných už 16 štátov, pretože 55 percent z 28 je viac ako 15. Rozhodovací mechanizmus obsahuje dôležitú poistku malých krajín voči veľkým: na blokovanie rozhodnutia sú potrebné najmenej štyri krajiny. Kvalifikovanú väčšinu tak nebudú môcť zablokovať tri najľudnatejšie krajiny, aj keď budú mať na to dosť obyvateľov (viac ako 35 percent).
Zo schváleného mechanizmu rozhodovania možno vyvodiť viacero postrehov: bez súhlasu veľkých (a ľudnatých) krajín neprejde prakticky nič, pretože na rozhodnutie nestačí len veľký počet krajín, ale treba aj veľký počet obyvateľov, najmenej 65 percent, čo je v dnešnej únii vyše 295 miliónov a v 28-člennej s Bulharskom, Rumunskom a Chorvátskom to bude asi 318 miliónov. Tri veľké krajiny nebudú môcť blokovať rozhodnutie, hoci majú na to dosť obyvateľov, budú preto musieť hľadať štvrtého spojenca. Malé krajiny budú schopné blokovať rozhodnutie, len keď ich bude dostatočný počet (13 v 28-člennej únii), pretože nebudú mať dosť obyvateľov, aby blokovali práve populačné kritérium. Do textu sa dostala tiež poistka pre krajiny, ktoré budú prehlasované a nespokojné s väčšinovým rozhodnutím. Ak ich bude dosť (tri štvrtiny z počtu štátov alebo tri štvrtiny z počtu obyvateľov potrebných na zablokovanie), obrátia sa na Radu EÚ, ktorá bude musieť o spornej otázke opäť diskutovať. Európska komisia bude mať až do roku 2014 jedného člena z každej krajiny, potom sa počet komisárov zníži tak, aby zodpovedal dvom tretinám členských štátov, ak Európska rada nerozhodne jednomyseľne o inom počte. Krajiny sa budú v zastúpení "rovnoprávne a spravodlivo" striedať tak, aby každý štát mal zástupcu v EK dve funkčné obdobia z troch. Istý problém však nastane, keď počet členov EÚ nebude deliteľný troma (napríklad po vstupe Chorvátska 28). Raz za čas by sa stalo, že by jedna z krajín nemala komisára dve obdobia po sebe. Zoštíhlená komisia musí podľa ústavy pracovať v "úzkej súčinnosti" so všetkými členskými štátmi, aj tými, ktoré v nej práve nemajú zastúpenie. EK bude tiež musieť brať do úvahy politickú, sociálnu a ekonomickú realitu vo všetkých členských štátoch.
Podľa ústavy bude musieť dôjsť tiež k prerozdeleniu kresiel v Európskom parlamente, kde má dnes najväčšie Nemecko 99 poslancov, najmenšia Malta päť. Celkový počet europoslancov sa zvýši zo 732 na 750, maximálny počet pre krajinu bude 96, minimálny šesť. Keďže do únie vstúpia Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko a strop bol stanovený na 750, väčšine súčasných krajín sa terajší počet europoslancov o niečo zníži. K novému prerozdeleniu musí dôjsť dostatočne skoro pred budúcimi voľbami v roku 2009. V piatok schválená ústava sa teraz dostane do rúk právnym a jazykovým expertom únie, ktorí dokončia, overia a upresnia text a preložia ho do všetkých oficiálnych jazykov EÚ, vrátane slovenčiny. Jazykári a právnici budú na texte pracovať do polovice augusta. Zatiaľ nie je známe, kedy ústavnú zmluvu 25 členských krajín podpíše a kedy sa tak bude môcť začať jej ratifikácia. Ak by všetko prebiehalo hladko, mohla by ústava vstúpiť do platnosti niekedy v rokoch 2006 alebo 2007. Jej osud však bude závisieť od ratifikácie.
Autor: šč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
