urobil jedno z najhorších rozhodnutí vo svojej dvanásťročnej kariére.
Zákon, ktorý by zaviedol školné a systém pôžičiek naň, je vo svete úplne štandardný a bol by jeden zo sociálne najohľaduplnejších, aké v tejto kategórii vôbec existujú. Omnoho tvrdšie normy sa prijímajú napríklad aj v krajinách s ľavými či doľava vychýlenými vládami. Čerstvý príklad - Veľká Británia, ktorej vysokoškolský systém je pritom na neskonale vyššej úrovni ako slovenský. Napriek tomu aj odtiaľ študenti a učitelia utekajú za ešte lepším - do USA. Na spoplatnení štúdia nie je nič zlého, naopak, je najprirodzenejšou vecou na svete, aby tí, ktorí budú celý život profitovať zo svojho vzdelania, sa aspoň čiastočne spolupodieľali aj na nákladoch štúdia. Je vrcholne nemorálne, aby sa na východiská k budúcim nadštandardným príjmom pre vyvolenú kastu skladali výlučne daňoví poplatníci. Slovenskí poslanci však povedali zákonu nie, čím zakonzervovali degenerovaný socialistický systém vo všetkej jeho paráde a biede.
Školné by sa nijako nedotklo dnešnej sociálnej situácie študentov. Sociálne periny, ktoré zákon zabudoval, nemali v podstate ani systémový zmysel - boli len kompromisom pre obmäkčenie militantných študentov, ktorí z egoistických pohnútok organizovali rôzne protesty a "štrajky". Im a milým poslancom nestačili ani ústupky, ktoré sa do návrhu dostali po dlhých mesiacoch rokovaní; študenti by napríklad dostali možnosť schvaľovať použitie peňazí vybraných na školnom v oddelenom hlasovaní akademického senátu. To už je pritom pyramidálny nonsens - akoby komora spotrebiteľov pečiva schvaľovala použitie výnosov majiteľom pekární. Jediný rozumný návrh "zvonka" spočíval v možnosti využívať pôžičky aj na iné účely ako je úhrada školného - ani ten už nemá šancu, druhé čítanie nebude.
Martin Fronc sa síce zastrája, že predloží zákon po pol roku opätovne, nerobme si však ilúzie. Bankrot v prvom čítaní bol ilustráciou faktu, ktorý pripomíname už dávno - vládna koalícia v tom význame výrazu, ako mu rozumie štandardná politológia a prax v normálnych štátoch, už neexistuje. To, čo dnes existuje na Slovensku, je spojenectvo štyroch strán zviazaných neplatnou zmluvou, ktorého zmyslom a jediným lepidlom je kontrola nad mocenským aparátom štátu a verejnými zdrojmi. Neplatí to absolútne a pre všetky rezorty, keďže v mnohých sa robia užitočné zmeny a dobrá politika. Základná poučka však znie, že vládna koalícia prestáva byť vládnou, ak nevie presadiť v parlamente vlastné predstavy.
Vysokoškolské pôžičky nie sú prvý prípad. Vysvetlivky, že k plnému stavu koalície chýbali štyria poslanci, sú smiešne v situácii, keď do minimálnej väčšiny jej chýba 8 hlasov. Napokon, traja z tých, s ktorými sa "na betón" počítalo, s koalícou formálne nič nemajú. Nemcsics, Danko, Plháková za reformy vždy zahlasujú. A zrazu sa vyparili. Práve skutočnosť, že v štvrtok vypadli, vyvoláva ďalšie pochybnosti v súvislosti s tým, že tentoraz koalíciu nepodržala ani partia okolo Polku a Abelovského. Prečo zrazu ani títo, ani tamtí? Je chyba naozaj len vo Froncovi, ktorý vraj komunikáciu s nezávislými nezvládol tak, ako pred ním Zajac? Alebo je to ešte inak? Čo ak má bližšie k pravde indícia, že ministri z KDH nie sú ochotní nasadzovať také presvedčovacie metódy, akým sa nebránia ostatné strany? (Rudolf Zajac: "Ak sa obchodovalo, išlo to mimo mňa a môj rezort"). Rozumieme sa, všakáno?
Známkou mentálneho i morálneho kolapsu je toto hlasovanie v prípade Slobodného fóra. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia mali vo vládnom programe, za ktorý hlasovali a ktorý sa zaviazali ctiť aj po vystúpení z koalície, pričom sa už nedajú vymyslieť sociálne mäkšie podmienky, za akých sa školné mohlo zaviesť. Máme na stole explicitný dôkaz, že Zuzana Martináková programovo zápasí s Dzurindom, pričom sa neobzerá na obete. Nezaplače Dzurinda, ktorému je všetko jedno, keďže - čo ukázal bruselský summit - pracuje už len na svojej európskej kariére. Zaplače slovenské vysoké školstvo. O opozícii škoda trúsiť reč - sú to ľudia bez základnej morálky a intelektu, naprosto uviaznutí v socialistických predsudkoch.
Tretí slobodne zvolený slovenský parlament prijal za rok a pol viac užitočných zákonov, ako predchádzajúce dva dohromady za osem rokov. Pre zvyšok volebného obdobia sa od neho ale už nedá očakávať nič pozitívneho. To ukázalo štvrtkové hlasovanie tiež - okrem iného. Rovnalo by sa skoro zázraku, keby sa Martin Fronc dokázal ešte z tejto pozície vrátiť do hry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
